V nasledujúcich riadkoch som zhrnula moje prvé pocity, staré dojmy, krvotvorné obrazy... z príchodu na pôdu, ktorá si nárokuje na prívlastok akademická, tak nech znejú!
Letmé kroky na
studenom podklade,
mravenisko hláv
učených,
nasvietení
neónkami dávnoveku,
nevidieť tváre
zmučených.
*
Krajná známosť
dusí kroky,
podniká odvetu
nevšímavosti,
nezištnej lásky
nemých,
aby prišli
poznania broky.
*
Stále cloním
pohľad iným,
márnim siete ich
výhľadu,
núkam svoje
obrazy všednosti,
počítam lupene, za zradu.
*
Otrávené pohľady
tajným smerom?
Nestačí ulita na
dva zámky
a ani
rovnakým dielom nie,
čo i neistota
úsmevom je...
*
Nepatričnosť
uzdou je
pre klus
neznámou pláňou,
cez prekážky
zunuje,
galop
v nenávratne – stráňou.
*
Prirodzenosť
nemá gombík,
nezapnem ju
neistotou -
výstupom dneška.
Nuž,
jarmo pozná svoj
pomník.
Foto: reloveplanet.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára