La životná fiesta

Nebudem hovoriť "pardon, že píšem", keď mi ruka sama od seba blúdi po papieri. Píšem, lebo to ide, nie aby to išlo. Ale niekedy aj tak. A vtedy išlo haiku k duhu. Na kolene vo vlaku. 

Zradila sa ona,

cvrlikala sama i

vedela čo vie.

***

Okná do duše,

spieva samo nebo na

semeništi sna.

***

Skákal um doma,

odišiel von spievať

zbohatli všetci.

***

Teplo stúpa von,

rozum býva v lese.

Idem si poň ta... 

Foto: elpueblo.org

RC_Jonas Jonasson: Analfabetka alebo kam kráčaš Jonas Jonasson

Otázka všetkých pre všetko, moja pre Jonassona, ktorý sa už aj v slovenskom preklade prihovára čitateľovi. Keďže sa do kín dostala sfilmovaná verzia jeho knižnej prvotiny, dá sa táto otázka konštatovať predsa len zodpovednejšie. Ale film či nie, ťažko zabudnúť na z okna vyskakujúceho Allana. Tak teda, kam kráčaš?

******

Počet strán: 352

Rok vydania: 5/2014

Žáner: politická/spoločenská satira

Správne možno z úvodu usudzovať, že Analfabetku aspoň čiastočne podrobím komparácii so Starčekom. Či zaslúžene, alebo vykonštruovane, to sa hádam ukáže.

 Už len fakt, že názvy oboch kníh sa dajú zredukovať na púhy slovný zvrat, ktorý signalizuje ironickosť a či nadsádzku... a mne, priznám sa, i politickú previazanosť, hovorí za všetko. Po prvom kole (rozumej Starčekovi) som videla politickú satiru a... preto sa nečudujem, že podvedome mi už aj analfabetizmus pripadá v určitom zmysle politicky činný. A ono sa ukáže, že nie som až tak vedľa. V istom kúte Afriky, mestečko Sowet pri Johannesburgu, vyčnieva istá analfabetka, ktorá ňou je z istého rozmaru privilegovaných výšin. Neodráža reálny stav, ale spokojnosť vrchnosti, že dokáže tak „trefne“ označiť skupinu alebo prinajmenšom jedinca. Čo už však záleží na nevinnom označkovaní, keď sa 60te roky, začiatok príbehu, tak či tak odohrávajú v duchu „deti nemajú hodnotu“. Neradno hovoriť, že už len táto ideová línia predznačuje cestu ostatného života-neživota na kúsku čierneho kontinentu. Keď tak uvažujem, dalo sa začať spôsobom: kde bolo, tam (ne)bolo, kde ľudia fetovali riedidlo, aby zabudli na biedu a kde sa lúčenie so zomrelými stalo dennou rutinou... žila raz mladá deva Nombeko Mayeki s dosiaľ netušenými schopnosťami, pre ktorú sa slová zmena a jedlo stali synonymom nádhernosti. Jej schopnosti neboli nadprirodzené, lež sa vymykala šedému priemeru ničotnosti (dokonca ho viacnásobne prevyšovala) a od analfabetizmu mala postupom času tiež ďaleko. V momente, keď sa naskytla lukratívna príležitosť, jej pačesy neostali bez povšimnutia. Tak sa začala cesta tŕnistá i neuveriteľná.

Spočiatku teda v duchu objavovania nových možností pre čierne dievča, ktoré na prvý pohľad žiadne možnosti nemalo, sa týčili v knihe situácie a momenty, dávajúce na známosť, aby sa počítalo s novým a celkom osviežujúcim dychom Jonassona. Ten okrem Nombeko stvoril aj Ingmara s jeho royalizmom, ktorý nakoniec nebol taký nehynúci, ako to spočiatku vyzeralo. A bodaj ho! Aj vďaka nemu sa objavila obdobná filozofická myšlienka na život: máš, čo máš a kým nebudeš mať viac, inak to nebude. Ak to niekomu nie je povedomé, ponáša sa to na Allanovu životnú filozofiu: je tak, ako je a bude tak, ako bude. Medzitým sa Nombeko stihla stať obeťou autonehody, skorumpovaného súdu, krycou silou pre prepito-neschopného inžiniera Westhuizena i členkou „atómovej“ domácnosti. Svojím spôsobom bola  Nombeko vlastne dcérou a či vnučkou Starčeka, s tým rozdielom, že ona nebola vystavená toľkým náhodám, ale svoj osud si strojila sama – ak to išlo. Aj keď nemožno povedať, že príhodné situácie sa tiež nenašli. Také tie, čo vyriešia všetko.  

Symbolizmus dneška bol zachovaný vo vyjadrení, s ktorým sa celkom stotožňujem:

„Inžinier vedel, že netreba vedieť všetko. Stačí mať dobré známky, správneho otecka a schopnosť bezočivo využívať iných.“ Nenariekam však, bude aj horšie. Nuž, ale aspoň vynikla Nombeko ako naslovovzatý protiklad – žena z ľudu bez perspektívy, ktorá predčí všetky malomyseľné predstavy oproti chlapíkovi so striebrom v ústach i na podnose. Na zreteľ sa dostáva ďalšia podobnosť. Scéna plná významných dejateľov – osobnostných i organizovaných. Od čínskych komunistických vodcov, cez iraelský Mossad (mimochodom, ten z istých výbušných dôvodov prenasleduje Nombeko, povedomé?), Kaddáfiho až po amerických prezidentov. S niektorými postavami to však podľa môjho uváženia Jonasson prešvihol. Alebo ako sa využíva hyperbola hyperveľkej veľkosti v rámci prehnaného poukázania na charakterové vlastnosti istých osôb. Nie som veľký zástanca „civilizácie“, ale čo je veľa, to je veľa.

Potom prišiel útlm, čas, keď som už nebola príliš schopná nasiaknuť, čo prichádzalo, spisovateľovi dochádzala čerstvá čerstvosť. Dávkovanie absurdizmu sa musí ustriehnuť a ono sa trošku vymklo kontrole. Hoci prínosné myšlienky stále figurovali a boli očakávané. Či už o vymývaní mozgov a potrebe vyrastať bez programového zamerania kohosi iného.

„Život nemusí byť jednoduchý,

len nech nie je bezobsažný.“

A moja odpoveď? Jonas Jonasson akoby sa neuberal nikam. Prešľapuje na mieste a opakuje staré vzorce v domnení, že zaberú. Istý čas je to aj pravda, ale napriek tomu ma sympatická žltá knižôčka núti uvažovať, čo by som povedala na to, keby som si teraz Starčeka znovu prečítala. Či by som ho aj tentokrát dokázala vnímať ako skvelý, mnohovrstvový počin alebo by ma prinútil vidieť len a len vtipný, ale zato obyčajný príbeh. Ale to už je na inú debatu.

INFO: 

Meno: Jonas Jonasson 

Narodený v:  Växsjo, Švédsko 

Vyštudovaný: Švédština a španielčina

   

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem BUXu. A v prípade  záujmu nájdete Analfabetku TU. 

Foto: bux.sk; touchdigital.co.za;              martinus.sk

RC_Lars Kepler: Uspávač (4)_Infiltračná

Hádam sa nikoho nedotknem, ak budem hodnotiť knihu aj napriek tomu, že začínam štvrtou časťou a hádam sa nepotknem v hodnotení natoľko, aby som zameškané musela dohnať - keď už tí severania preberajú toľkú vládu nad slovenským literárnym nebom.

*******

V mrazivej štokholmskej noci kráča po železničnom moste mladý muž. Má legionársku chorobu a je silne

podchladený. V nemocnici zistia, že Mikael je už sedem rokov vyhlásený za mŕtveho. Pred trinástimi rokmi sa údajne stal jednou z posledných obetí sériového vraha, ktorého zatkol svojský komisár Joona Linna. Jureka Waltera odsúdili a zatvorili na uzavreté oddelenie psychiatrického ústavu. Kde teda žil Mikael celých trinásť rokov?

Nečakané svedectvo a prekvapujúca Mikaelova výpoveď vyvolajú obnovenie uzatvoreného prípadu. Polícia sa dostáva do časovej tiesne, lebo v hre je záchrana ďalšieho ľudského života. Jediná možnosť, ako sa vo vyšetrovaní pohnúť ďalej, je kontakt s beštiálnym Jurekom Walterom. Treba preniknúť do jeho blízkosti a získať si jeho dôveru. V tej chvíli sa však začína hra mačky s myšou – ale kto sa vlastne s kým zahráva? Ožívajú aj nočné mory Joonu Linnu, lebo vrah trpko poznačil nielen osud desiatok ľudí, ale aj jeho. (2014/02)

******

K technickým detailom môžem podotknúť nasledovné: zo 479 strán sa spisovateľskému tandemu podarilo vyžmýkať prológ, 183 kapitol, čo je v priemere 2,6 strany na jednu kapitolu, a celkom obsiahly epilóg. Mimochodom, práve ten bol pre mňa rakvou celého snaženia, takže si ho radšej nepripúšťam k zdroju. V každom prípade boli kapitoly dynamicky krátke a či naopak nočnou morou?, hoci ak si odmyslím veľké číslo ako nadpis, tak by to nebol až taký problém a ja by som nevyznela malicherne.

Takmer vlakové nešťastie alebo šťastie v nešťastí

Jednému otcovi by sa to zdalo ako večnosť a pre niekoho, kto má rád exaktnosť, je to presne trinásť rokov, odkedy sa stopy po malom chlapcovi Mikaelovi zľahli pod zem. Technicky je veľmi mŕtvy,  až do času, keď sa dostane do kužeľa svetla rútiaceho sa vlaku. Práve vtedy sa začína, ale aj pokračuje, príbeh a prípad (pre niekoho) staronového vynaliezavého kriminálneho komisára Joona Linna s fínskym prízvukom. Jeho vyšetrovateľská invencia je každému Keplerovcovi už dobre známa. Pomáhal Rusom, videl súvislosť tam, kde každý iný mávol len rukou a dokázal sa uchýliť aj k dosť drastickým riešeniam. Za všetko hovorí (spoiler) fingovanie nehody a následnej smrti svojej vlastnej rodiny. Nehovoriac už o desiatich rokoch, kedy pre neho boli naozaj mŕtvi (koniec spoileru).

Hlavným protivníkom, hoci sa kontrastne vyhrieva vo veľmi uzavretom mieste, takmer väzení, je domnelý masový vrah Jurek, ktorý však nezapadá do riadnych koľají vyšetrovateľskej teórie. Čo samozrejme poslúžilo ďalšiemu rozvíjaniu hlavnej zápletky. Vďaka Jurekovi sa do knihy dostalo celkom požehnane z atmosféry strachu a očakávaní. Možno to a možno už spomínané krátke, epizódne kapitoly nútili pokračovať ďalej v odkrývaní jeho osobnosti. Psychológia tejto osoby je vyšperkovaná do detailov, má svoje zaslúžené pozadie a odhaľuje sa postupne ako cibuľa rovno pred očami, ale vždy len toľko, aby sa najhlavnejšie pretriaslo až nakoniec. V istom zmysle bolo takéto predostretie zavádzajúce, ale čitatelia – detektívi mohli práve toto oceniť. Ja vravím, odhaliť „šokujúcu“ pravdu až na záver je už mimo sezónu.

Aby svet neostal čiernobiely, do hry vstupuje Pieskový muž s porcelánovými prstami, ktorý by podľa komisára mal byť za mrežami, až kým mu nedôjde, koľká ozaj bije. Niekedy sa pýtam sama seba: ako to, že mu to nedošlo skôr? Ale svet sa točí ďalej a čas nehrá v prospech žiadnej obete, takže sa posúvame ďalej. Keďže dve postavy sú málo, pribúdajú ďalšie. Niekto dobrý pre manipuláciu, so sklonmi prepúšťať uzdu svojim pudom. Homo sapiens nedokonalý alias Anders Rönn. Paradoxne sa ocitá na druhej strane barikády istého psychiatrického oddelenia. Na strane doktorov, jeden z tých podradných. A objaví sa ich omnoho, omnoho viac. Jednou z tých viac inšpirujúcich je aj Saga. Silná, neortodoxná žena, takmer amazonka tajných. Nevybúrená krv s dramatickou minulosťou. Celkovo minulosť (postáv) v tomto diele – detektívno-psychologickom trilery – zohráva prím. Ako hovorím, každý ma čosi na rováši, či už k tomu prispel sám, alebo v tom bol nevinne.

Ale ja hľadám pravdu!

Viete, ako si často hovoríme, že snažíme o pravdu, hľadáme ju a dokonca ju máme na dosah a keď to povieme nahlas, tak nás akurát potľapkajú po chrbte? No a potom príde spoločnosťou klasifikovaný psychopat (to viete, nikto mu nerozumie, ehm) a sfúkne nás vyhlásením: tú netreba hľadať. S tou je to rovnaké ako so spravodlivosťou či s bohmi. Človek si z nich vyberá podľa potreby. Jeden aby stratil ilúzie, či žije v realite všeobecnej a či svojej. A či na tom vlastne záleží. Zaujímavé, aké myšlienky kniha prenáša na mňa, na čitateľa. Keď už to nie je rozhodne nehynúca láska, tak je to dezilúzia. Občas presvetlená obetavosťou, to je fakt, ale sliepňa po mne ako po poslednej saharskej oáze na svete. Vlastne to je dobrý výkon, že ma takto dokázali infikovať!  

Koniec dobrý, všetko... je inak

Do knihy sa málokedy ponorím s očakávaním. Ani táto kniha nebola výnimkou a napriek tomu a či vďaka tomu mi navlhčila pery, ale nezahasila smäd. Konštatujem, že spisovateľské duo manželov sa dobre pooháňalo pomyselným a či ozajstným perom, ale v konečnom dôsledku sa mi nezdalo, že by sa mnou prehnalo niečo neobyčajné a jedinečné (dezilúzia nie je jedinečná, aj keď spôsob prenosu áno...). Práve naopak. Ku koncu som si hovorila popod fúz „aké je to vlastne predvídateľné“, aj keď v skutočnosti to tak ani nebolo. Len ten subjektívny pocit nielen opakovanosti (deja vu), ale aj akéhosi ťahania za nos ma neopúšťali. Aj preto pre mňa kniha bola len solídna jednohubka. 

Ďakujem Buxu za poskytnutie recenzného výtlačku. 

Knihu si môžete objednať na tomto mieste. 

Foto: bux.sk, daily.steampunk.com, comicbook.com

Pocta VM

Jedného samozvaného dňa,

keď beloba objíma samotu stromov,

kráčaš po boku s hnevom a zášťou

a pripíjaš si s nimi na nezdar.

Ďalší.

Mnoho ráz dúfal si, že pomôžu,

presviedčal si seba i... seba.

Toho večera, nezbedne zletí vám

pod nohy láskavá nádej zajtrajška.

Ponúka sa i chveje, ty len nemo

hľadíš, prešľapuješ.

Byť lapený a či sa pohnúť vpred?

Byť šťastný, alebo sa obzerať za šťastnými –

závistlivo?

A tak sa vydávaš na cestu.

Neistú i vábnu. 

                                                                                          Lena Donan

A.k.a_démonic

V nasledujúcich riadkoch som zhrnula moje prvé pocity, staré dojmy, krvotvorné obrazy... z príchodu na pôdu, ktorá si nárokuje na prívlastok akademická, tak nech znejú! 

Letmé kroky na studenom podklade,

mravenisko hláv učených,

nasvietení neónkami dávnoveku,

nevidieť tváre zmučených.

 *

Krajná známosť dusí kroky,

podniká odvetu nevšímavosti,

nezištnej lásky nemých,

aby prišli poznania broky.

* 

Stále cloním pohľad iným,

márnim siete ich výhľadu,

núkam svoje obrazy všednosti,

počítam lupene,  za zradu.

 *

Otrávené pohľady tajným smerom?

Nestačí ulita na dva zámky

a ani rovnakým dielom nie,

čo i neistota úsmevom je...

* 

Nepatričnosť uzdou je

pre klus neznámou pláňou,

cez prekážky zunuje,

galop v nenávratne – stráňou.

*

Prirodzenosť nemá gombík,

nezapnem ju neistotou -

výstupom dneška.

Nuž,

jarmo pozná svoj pomník. 

Foto: reloveplanet.com

Brendon Wood a iný život (3.)

Vždy keď príde čas na tajomstvo, objavujú sa nové cesty, výzvy a rozhodnutia. Čo urobí Brendon? 

             "Čo to robíš?“

Opýtal sa s trochu udiveným pohľadom.

            „No... to je na dlhšie rozprávanie, takže sa vráť a ja za chvíľku prídem.“

Naveľa ho vypoklonkovala, ale nevzpieral sa, a s dvíhajúcou sa oponou zvedavosti odišiel. Samozrejme, otázok mal habadej, no ak už má byť prekvapený alebo čokoľvek iné, tak nech poriadne. Ani sa nestihol zahniezdiť na gauči, keď sa v dverách zjavila Cyntia a v rukách držala celkom maličkú škatuľku. Sadla si na taburetku oproti nemu, aby napokon spravila tú najťažšiu vec vo svojom živote.

            „Nenapínaj.“

Dožadoval sa spustenia príbehu synátor, nevediac o búrke pocitov vo vnútri svojej matky. Sama nevedela, ako presne by mala začať, aby povedala všetko tak, ako má. Samotnému vykresleniu udalostí predchádzal zahmlený pohľad do diaľky. Bola v inej miestnosti, v inom čase.

            „Začalo sa to pred štrnástimi rokmi. Neuveriteľne krásny večer bol vtedy a ja som sedela na svojom obľúbenom mieste. Na zadnej verande, v starom húpacom kresle a rozmýšľala, ó áno, doteraz si to pamätám celkom presne, o tom, aký osamelý život vediem. Že si nechávam uchodiť život, len sa naň dívajúc a žasnúc ako rýchlo mizne v nenávratne.  Oči som mala zavreté, ale keby som ich nemala, určite by ma oslepilo žiarivé svetlo. Prišlo znenazdajky a hoci som sa mala báť, po strachu nebolo ani slychu. Z toho krásneho svetla sa pomaly vynoril vysoký muž s nezbednou zlatistou briadkou, kde-tu už popretkávanou šedivými pramienkami, oblečený v dosť nezvyčajnom rúchu. Najskôr ma tá brada pomýlila, ale keď podišiel bližšie, videla som mladosť, ale aj starosti v jeho čiernych očiach. To ale nebolo všetko, nad ľavým obočím sa mu skvelo znamienko v tvare hviezdy. Žiara predstavovala krásne zrkadlo, všetko v ňom bolo jasné.“

Brendon si mimovoľne siahol nad obočie.

            „Zatvorila som oči, znovu ich otvorila, ale ten podivný muž tam stále stál. Pomyslela som si, že azda sním, veď akože ináč. Potom prehovoril hlbokým hlasom.“

Fíha, napadlo Brendonovi, to je ako z nejakého filmu. A keďže musel hneď a zaraz vedieť, čo bolo ďalej, bez rozmyslu skríkol.

            „A povedal niečo?“

Pokriky nikdy veľmi nepovzbudzovali ducha a na dôvažok pretrhávali niť myšlienok, žena stuhla a uprela pohľad na syna. 

            „Necháš ma, prosím, hovoriť?“

Znelo to celkom napajedene, ale hlavne nervózne. Od tej chvíle ostal sedieť ticho, skoro ako keby ho prikovali reťazami boha Héfaista.

            „Spýtal sa ma, či chcem dieťa,“

Pri tej predstave sa usmiala a pokrútila neveriaco hlavou, ani čo by to zažívala opäť.  

       „...čo bolo viac ako divné. No kto by ti v týchto dňoch dával také otázky? Dokonca spôsobom, akoby mal jedno v zálohe, pre každý prípad. A hoci som ho nepoznala, odpovedala som, že dieťa si prajem z celého srdca. Samozrejme, nemohla som sa ho nespýtať, prečo ho práve takéto niečo zaujíma. Ignoroval ma a na dôvažok vyzeralo to, že odchádza. Jeho kroky viedli k miestu, odkiaľ prišiel. Do žiary. Už som si myslela, že osamiem a budem si hlavu lámať nad tým, či to mal byť vtip, skrytá kamera, alebo jednoducho sa len zobudím a celému výstupu sa budem smiať. 

Ale neostalo pri tom, zaraz vyšiel z tmy a v rukách držal naozaj nezvyčajný prútený košík, kde-tu poprepletaný nejakou popínavou rastlinou. Podišiel ku mne a položil mi tento košík do lona, keď tu zrazu všetky kvety začali prýštiť nezmazateľnou energiou a nadpozemským jasom. Neviem prečo, ale práve to ho potešilo, hádam čakal len na to, kedy sa kvietky rozsvietia."

Pokrútila hlavou. Znovu všetko zažívala.

"...nebudem sa tváriť, nechápala som a ani teraz si nie som istá, či som si to nedomýšľala. Žiara energie ma prestala oslepovať a vtedy som to zbadala. Teba. Nádherné, malinké batoľa, spinkajúce ako keby sa bolo nič nedialo. Keď som začala jasne uvažovať, vypytovala som sa kto je, čo sa deje a odkiaľ vlastne prišiel. Mal pripravené odpovede na všetky moje otázky. Ale teraz sa mi to zdá veľmi málo. Dokopy vlastne nič neviem. Tak sa zdá, že som predsa len neuvažovala úplne jasne.“

Chvíľku zmĺkla, vychutnávala vtedajší pocit a Brendona si nevšímala. Ten ostal zdrevenený, s otvorenými ústami, nevediac, či mu len nerozpráva nejakú koninu. Veď doteraz nič nenasvedčovalo tomu, že by oplýval čo i len zrnkom inakšej energie, ako obyčajní ľudia. Ak vôbec niečo znamenalo to, kto ho doniesol a ako. Lebo rozhodne to nebol prirodzený, alebo aspoň zaužívaný, spôsob ako dôjsť k bábätku.

            ´Do pekla!´

Až teraz mu došlo, o čom mu rozpráva a čo to pre neho znamená.

           ´Ja nie som jej syn! Cyntia Woodová nie je moja matka a ja nie som Brendon Wood´

Nevydržal ďalej sedieť, postavil sa a chcel odísť. Jediné, čo ho odradilo od úteku pred novovzniknutým problémom bol pohľad, ktorý na neho mama hodila. Len tak tak mu stihla zachytiť ruku, keď okolo nej prechádzal.

             „Ja viem, že je to šok a že prichádza v nevhodnú dobu a hlavne, neskoro, ale vedz, že keby to záležalo len odo mňa, už dávno by si to vedel. Nie je to len výhovorka, ver mi!"

Takmer sa jej zlomil hlas. Takto to predsa nechcela povedať, v hlave to znelo inak...

             "Keď mi ťa dával do rúk, zakázal o tvojom pôvode hovoriť, kým nenastane čas. Celé mi to pripadalo nezmyselné, ale v rukách som držala dieťa a... Všetko sa mi zdalo nepodstatné. Bol si tu ty a ja. Možno sa ti to teraz zdá naivné a hlúpe, aj to viem, ale pochop ma. Celé moje žitie bolo ničové nič, ty si sa stal zmyslom jeho pokračovania."

Zabudol na všetko, na balíček, na mamu. Vytrhol si svoju ruku z jej zovretia a utekal. Mohol ísť len na jedno miesto. Za jediným človekom. A celou cestou mu v hlave znelo: ´nie som jej syn, nie som ničí...´ 

 ******

koniec 3. časti

Lena Donan

Foto: hazelmitchell.blogspot.com

Lúčenie_Do nevidenia V.

Takmer by človek zabudol úplne zatvoriť dvere za niečím, čo načal. Tu opravujem svoj omyl a končím. 

*****

Lúčenie_Tŕpky IV.

Mystérium martýria je pri svojom konci, ale nie závere. Jedno je isté, v obrazoch dňa vždy nájdeme niečo nové a predsa to isté. Odstrašujúce? Zväzujúce? Životné. 

*****

Lúčenie_"Svet" neprajný III.

Do tretice - vraví sa - všetko dobré. Tak nech nás pokoj sprevádza a svet... nuž, svet nech ďalej beží!

*****

Lúčenie_Riziko momentu II.

Nedeľa je ako stvorená pre báseň. Človek je zhovievavejší a prehliadne aj nedostatky, odpočíva v ťažkosti. A možno moje slová zastihnú ho pripraveného. Ktovie... 

******

Lúčenie_Mrcha I.

Včera, poviem vám, sa čosi prihodilo. Vzala som pero do ruky, zdrapy papierov - klasické, šuchotavé - a začala som pokladať slovíčka, jedno po druhom, na ich prázdne povrchy. Išlo to samo, zliezalo to zo mňa ako sa kvapka vody kĺže po kačici. Nakoniec sa zrodila báseň na "pokračovanie", resp. cyklus básní na tú istú nôtu. Schválne, čo je nosnou témou? Správne...

*****

RC_Col Buchanan: Farlander

Na Slovensku je pravdepodobne taký známy, ako napríklad Vasilková v Írsku. Nič to však nemení na veci, že Buchananova kniha sa rôznymi cestami dostala aj ku nám, i keď zatiaľ v nepreloženej, anglickej verzii. V tomto debutovom diele rozpovedal príbeh mladíka, v ktorom zúročil aj svoje neľahké životné cesty neustáleho hľadača s hlavou v oblakoch. 

Anotácia: The Heart of the World is a land in strife. For fifty years the Holy Empire of Mann, an empire and religion born from a nihilistic urban cult, has been conquering nation after nation. Their leader, Holy Matriarch Sasheen, ruthlessly maintains control through her Diplomats, priests trained as subtle predators.

Ash is a member of an elite group of assassins, the Roshun, who offer protection through the threat of vendetta. Forced by his ailing health to take on an apprentice, he chooses Nico, a young man living in the besieged city of Bar-Khos. At the time, Nico is hungry, desperate, and alone in a city that finds itself teetering on the brink.

When the Holy Matriarch’s son deliberately murders a woman under the protection of the Roshun; he forces the sect to seek his life in retribution. As Ash and his young apprentice set out to fulfill the Roshun orders, their journey takes them into the heart of the conflict between the Empire and the Free Ports…into bloodshed and death.(goodreads.com)

*****

Májový knižný hop_1.5. - 15.5. 2013_SÚŤAŽ

Tramtadadáááá... oficiálne je to tu, spúšťam moju historicky prvú súťaž, ktorá povedie k úspechu, ako dúfam. Už dávnejšie som pomýšľala na podobný projekt, ale ktovie prečo, máj (tušenie jeho rozpuku) sa podpísal na  mojom konečnom, rozsudzovacom úsudku. A nemohla som tiež nevyužiť zastrešenie projektom HOPu od Syki, takže... 

Do súťaže som venovala a budem venovať tri knihy. Jedna je dielom mojej katedry, pričom pojednáva o takmer zabudnutom novinárovi Gavrilovi Gryzlovovi, ktorého režim odsunul  na vedľajšiu koľaj a rehabilitácie sa nedočkal - zomrel opustený na lazoch, ďaleko v horách. Je zmesou biografie, spomienok jeho súčasníka a spolupracovníka Slava Kalného a analýz jeho diel, ale hlavne reportáží, ktorými sa preslávil. 

Druhá kniha je väčšmi známa a vraj bestsellerová - Zázrak, na ktorú som už písala recenziu a nájdete ju aj na blogu. 

No a do tretice... "RISK alebo ZISK". Ak sa vám nepozdáva ani prvá a ani druhá kniha, je tu možnosť, že táto kniha, ktorá zatiaľ vystupuje v pseudooblečení, bude ako stvorená pre vás. Jediné vodidlo - je to beletria ako lusk. Verím však, že každá z týchto kníh si nájde toho svojho pravého majiteľa. 

Keďže slová mi došli, dovoľte mi, aby som vám širšie predstavila, o čo pôjde a ako na to:

O čo súťažíme: (máte na výber)

1. cena 

2. cena

3. cena

knižné prekvapenie ako "cena útechy" :)

Pravidlá súťaže:

• súťaž je otvorená len pre Slovákov, prípadne  pre Čechov so slovenskou adresou
• prebiehať bude od 1. mája do 15. mája 2013
• do súťaže vstúpite vyplnením formulára 
• tentoraz budú aj vstupy naviac za sledovanie blogu na FB, odporúčanie a vyjadrenie názoru
• žrebovanie pomocou random.org a výhercovia budú zverejnení do 20. mája - za ideálnych internetových podmienok
• výhercov budem kontaktovať e-mailom čo najrýchlejšie po ukončení súťaže a budú mať 48 hodín na odpovedanie
• držím palce 

FORMULÁR

Ďalšie HOP súťaže nájdete u Syki. 

PS: ak ste na Goodreads, tak neváhajte zdieľať so mnou vaše knižné vášne... :) 

Brendon Wood a iný život (2.)

Volil celkom neutrálny tón, ale začervenanie líc v jej prípade napovedalo, že niečo nebude s kostolným poriadkom, aj keď odpoveď sa líšila.

„Nie, zlato, prečo si to myslíš?“

            Jej napätý úsmev skrýval v sebe rozpaky, aj tak sa stále snažila, aby vyzerala vyrovnane a vskutku ako žena, ktorú nič netrápi.

            „Vlastne nič, len sa mi zdá, že si akási veselá, čo vlastne ani nemusí byť na škodu, že?“

Brendon Wood a iný svet (1.)

Či mi niekto uverí, alebo nie, rozhodla som sa zverejniť moje pokusy o akýsi-takýsi fantasy román (v lepšom prípade dlhšiu poviedku). Samozrejme na pokračovanie, toľké haldy naraz by hádam nikto nezvládol. Aj keď treba priznať, stále žije svojím životom a ani omylom nie je dokončený. V každom prípade a vždy budem rada, keď si niekto nájde čas a dá vedieť, akým dojmom môj výtvor pôsobil. Ak aj nie, dávam na známosť, že pokračovanie bude každý nový pondelok. Dosť však bolo rečí, ide sa na vec!

O čo ide? 

Anotácia (tá najprvotnejšia): Mladík Brandon vedie klasický, miestami dobrodružný školský život, kým sa v istom čase neobráti úplne naruby. Má opustiť všetkých, lebo nie je ten, za ktorého sa celý čas považoval. Matka ho zradila, má opustiť všetko, čo pozná a bojovať za niečo, čo nie je jemu vlastné. Bude vedieť čeliť novej realite?

******

Review madness_5/2013

Prišiel znovu ten čas, keď mi pribudla nejaká tá kniha. Prišla som zo školy a tu hľa, na hromádke ma čakali debutovka Sundered od americkej autorky Ruthanne Reid a pokračovanie Priechodu, Dvanástka, od známej firmy Justina Cronina. 

Čo sa týka Sundered, je to kniha, ktorú som vyhrala na Goodreads. Cestovala ku mne pomerne dlhý čas, ale myslím, že bude stáť za to. Jej počiatočné hodnotenia sú viac pozitívne ako negatívne a s dystopiami veľké skúsenosťami nemám, takže sa na to teším.Milá Ruthanne mi ku knihe priložila pekné kartičky, nezabudla milé venovanie so "šrajfom", takže niekedy v budúcnosti bude mať zberateľskú hodnotu... 

S Dvanástkou som sa stretla preto, lebo IKAR. A preto, lebo som sa dobrovoľne prihlásila. A tiež pre to, že s jednotkou som si prednedávnom potykala a budujeme spolu vzťah. 

Zaujímavé je, že obe sú ladené v rovnakých farbách. Vo farbách výzvy... 

*****

Harry knows the score: the water ruins everything. It kills on contact and covers the whole

world. Humans crowd together on tiny islands, surviving only by the alien power of their slaves, the Sundered Ones.

The Sundered create food. The Sundered create shelter. They're also dying out - the more they're used, the faster they fade. Faced with dual extinction, Harry wades through ugly secrets and re-written history to find the cost of survival - and it is high. Too high. In Harry's broken, flooded world, every hope has a price.

*****

Krátko po vypuknutí apokalypsy traja ľudia hľadajú, ako sa dostať zo všeobecného chaosu. Lekárku a nastávajúcu matku Lilu tak veľmi zasiahne rozšírenie epidémie a násilia, že sa radšej zatvára pred svetom a pripravuje sa na príchod dieťaťa, kým spoločnosť okolo nej sa rúca. Kittridgea, známeho pod prezývkou Posledná denverská bašta, donútili okolnosti opustiť svoju pevnosť a vydať sa na cestu autom pomedzi

nakazených len s niekoľkými zbraňami a plnou nádržou. Stredoškoláčka April bojuje, aby ochránila mladšieho brata v krajine plnej smrti a rozkladu. Títo traja zistia, že nie sú sami a že práve súdržnosť im dodá nádej aj v najtmavšej noci.
O sto rokov nato sa Amy a jej priatelia ďalej bijú za záchranu ľudstva, hoci nevedia, že pravidlá sa zmenili. Nepriateľ sa vyvinul do novej podoby a nová temná sila chystá svetu niečo oveľa desivejšie ako vykynoženie všetkého živého. Za porazenie Dvanástky bude musieť niekto zo statočných bojovníkov zaplatiť najvyššiu cenu.
Dvanástka je majstrovsky napísaný, dych vyrážajúci príbeh o prežití a sebaobetovaní.

******

ako dôkaz

******

Recenzia_Clive Cussler: Znovuzrození Valhaly

Možno nie na Slovensku, ale v susedných Čechách je Clive Cussler (*1931) vychýrenou postavou, ktorá má za sebou celkovo veľmi plodné časy. Tento americký spisovateľ dosiaľ (spolu)napísal výdatné množstvo dobrodružných, ale aj sci-fi románov. Zaujímavosťou je, že niektoré sú inšpirované jeho životom námorníka a archeológa. O takejto možnosti hovoríme aj v prípade Znovuzrození Valhaly (ČR, 2004), kde sa už po 16 raz na výslnie dostáva neohrozený Pitt.

*Anotácia: Píše se červen 2003. Luxusní zábavní loď Emerald Dolphin se nachází uprostřed své panenské plavby, když ji zachvátí požár a plavidlo se potopí. Co je příčinou této pohromy? Proč selhala všechna poplachová zařízení? Jakou souvislost má tato tragédie s revolučně novými stroji, pohánějícími loď? Ředitel speciálních projektů agentury NUMA Dirk Pitt je urychleně povolán na místo neštěstí, aby pomohl zachránit cestující a vyšetřil příčinu neštěstí. Zatím nemá ani ponětí o celém řetězci událostí, které ho v krátké budoucnosti čekají. Dříve než uplyne několik málo týdnů, ocitne se Pitt tváří v tvář celé řadě nestvůr, jak lidských, tak mechanických, moderních, stejně jako starodávných. Vstoupí na území známé dosud pouze z legend. A na závěr toho všeho, vedle spousty životů ztracených i zachráněných, změní se navždy rovněž jeho vlastní život … 

V tomto románu Znovuzrození Valhaly, plném jiskřivého napětí a úžasných akcí, dosáhl Cussler zatím vrcholu svého vypravěčského mistrovství. (gorila.sk)

******