Zoznam prečítaných kníh 2013

Tento príspevok je viac a či menej inšpirovaný Laurdes. V každom prípade som dospela k záveru, že je to ozaj pekný a prehľadný summár toho, čo prešlo mojimi rukami a dopomohli pri tom aj oči a mozog. A ktovie, možno mi raz zachráni život... 

JANUÁR - prečítaných 3 126 s. 

1. Rhonda Byrne: Zázrak; 256 s. 
2. Julie Garwood: Výkupné; 456 s. 
3. Susan Johnson: When you love someone; 215 s. 
4. Lene Kaberbool: Chlapec v kufri; 248 s.
5. Jessica Therrien: Oppression; 346 s. 
6. Clive Cussler: Znovuzrození Valhaly; 432 s.
7. John S. Mill: O slobode; 116 s.
8. Jean Jacques Rousseau: O pôvode a príčinách
    nerovnosti medzi ľuďmi; 128 s.
9. Thomas Hobbes: Leviathan; 513 s.
10. David Gemmell: Trója_Pán strieborného luku; 416 s.

FEBRUÁR - prečítaných  s. 1 430 

1. J. R. R. Tolkien: Pán Prsteňov_Spoločenstvo prsteňa; 230/453
2. Jude Deveraux: Stále; 305 s.
3. Kathy Reichs: Kosti v písku; 50/xxx a dosť.
4. Col Buchanan: Farlander; 100/388
5. Robert Goolrick: Spoľahlivá manželka; 232 s.
6. Candice Proctor: Temný rytier; 312 s.
7. Peter Olexák: Kodikológia; 130 s.
8. Zasepa a Olekšák: Diplomacia pre žurnalistov; 71 s.


Zhrnutie: Bieda na zaplakanie. Čudesný mesiac sa snúbil so školou a pohroma je na streche. Predsavzatím a záväzkom ostávajú knihy, ktoré som nedočítala (a stoja za to) a mám ich ako RC.

MAREC - prečítaných s. 1 652

1. Ottfried Preussler: Čarodejův učeň (audio); s. 200
2. Col Buchanan: Farlander; 288/388 s. (zvyšok)
3. J. R. R. Tolkien: Pán prsteňov 1; 456 s.
4. Amand Quick: Deception; 403 s.
5. Katie Fforde: Umenie žiť; 305 s.

Zhrnutie: Ak bol predošlý mesiac biedny na počet prečítaných kníh, nebudem sa ani zmieňovať o tom, čo bol z tohto hľadiska marec - mesiac knihy. Nuž, akosi je to pobiednejšie.


APRÍL - prečítaných s. 1 637 

1. J. Lindsey: The Magic of You; 407 s.
2. J. Lindsey: When Passion Rules; 400 s.
3. E. Fromm: Mýt nebo být?; 182 s.
4. Justin Cronin: Priechod; s. 648 s.

Zhrnutie: Mesiac porovnateľný s marcom. Máj bude lepší, to miestoprísažne sľubujem! :)


MÁJ - prečítaných s. 2 339


1. Justin Cronin: Dvanástka; s. 536
2. Jonas Jonasson: Storočný starček, ktorý vyskočil z okna a zmizol; 328 s. 
3. John Flanagan: Hraničiarov učeň (1); 267 s.
4. Michael Crichton: Hranica času; 414 s.
5. John Flanagan: Hraničiarov učeň (2); 264 s.
6. Arnette Lamb: Nitky osudu; 410 s.
7. Marián Grupač: Poltvin; 120 s.

Zhrnutie: Na január to síce nesiaha, ale pomaly a isto sa navraciam do starých koľají. Skončili skúšky, aj to je dôvod. Ale najväčší je asi ten, že som natrafila na dobré/skvelé knihy. Na niektoré z nich som písala už aj recenzie. Kuk na ne :)


JÚN - prečítaných s. 1 730

1. D. J. McIntosch: Babylonská čarodejnica; 352 s.
2. Martina Kempff: Rebelka; 264 s. 
3. N. Hartmann: Nové cesty ontológie; 172 s.
4. V. Hynek a P. Klučina: Válečné lodě...; 221 s.
5. John Flanagan: Hraničiarov učeň (3); 288 s.
6. Barbara Cisková: V pazúroch moci; 214 s. 
7. Umberto Eco: Babylonský rozhovor; 219 s. 

JÚL

AUGUST

SEPTEMBER

OKTÓBER

NOVEMBER

DECEMBER

Recenzia (SK)_Barbara Cisková: V pazúroch moci

Ikar, 2010

Hrdina románu V pazúroch moci Dávid nachádza svoju životnú lásku Petru i nové zamestnanie, atraktívnu prácu v administratíve politickej strany. Blížia sa parlamentné voľby, rozbieha sa predvolebná kampaň a strany bojujú o hlas voliča. Dávid v prostredí politickej strany spoznáva politikov, ktorí navonok pôsobia bezprostredne a priateľsky. Preto nemá dôvod pochybovať o ich ľudských kvalitách, hoci vie, že politikom neraz ide len o moc a na ceste k nej nie vždy používajú korektné prostriedky. Nešťastná náhoda a nepríjemná osobná skúsenosť mu však odkryjú oči a musí vyriešiť dilemu: poslúchnuť hlas svedomia, alebo dať prednosť sľubne sa vyvíjajúcej kariére politika?

*****

Mám talent. To je názov známeho projektu, ktorý katapultuje neznámych začínajúcich autorov medzi ľudí. K týmto sa zaradila aj Barbara Cisková s knihou V pazúroch moci. Názov, ktorý by rád evokoval provokujúci obsah, ale nie je zárukou.

V každom prípade, pojem moc často skloňujeme spolu s politikou, vysokopostavenými ľuďmi a nebezpečenstvom, pričom vymenované skutočnosti si Cisková vzala aj na paškál. Toto všetko pod hlavičkou thrilleru. Vnútro knihy však veľmi nepreukázalo, že si takýto prívlastok zaslúži, hoci nie je isté, že sa o to uchádzalo. Prvé stránky prebehli absolútne klasicky, takmer ako z rozprávky, premiešanej s červenou knižnicou. Idylická dvojica voči zvedavosti zo strany tajných agentov. Malé extempóre pred ďalšími, veľmi pomaly idúcimi stranami, plnými všetkého a ničoho. Ozrejmovali skutočnosti, oboznamovali s úplnými malichernosťami, ktoré dej posunuli nikam a postavy nerozvinuli ani omylom. Pretože tie boli a ostali statické a udržiavali sa na póloch dobrý (s fingovaným zaváhaním), zlý – morálny, amorálny, čo  by ani nebol problém, keby zároveň neostávali aj stereotypné. Vo svojej podstate zotrvali v neživosti, nefunkčnosti a ich hlavným cieľom bolo nadnášať plochosť textového zrázu „Jej jemné črty tváre, oči, ústa, nos, tvorili dokonalú harmóniu... a dokonalá postava len zvýrazňovala jej pôvab.“ (s. 13)

Už prvá stránka indikuje moralizátorské stanovisko človeka, ktorý si myslí, že má návod. Na život, na dianie. Lenže takéto zámery sa dajú realizovať len vtedy, ak sú nepostrehnuteľné a vlastne nezámerné. Nevynímajúc fakt, že je potrebná osobitosť aj v podaní, čo sa v prípade klišé typu „Petra neverila vlastným očiam...“(s. 6) ťažko hľadá. Dokonca sa autorka sama pripravovala o gradačné útvary, keď dopredu upozorňovala na to, čo sa ešte len malo odohrať. Čím sa napätie stalo len slovom bez určitého obsahu. Často sa tiež možno pristihnúť pri tom, že prídavné mená na tomto mieste berieme len ako barličky na zakrytie prílišnej vágnosti vypovedaného. Lebo byť „očarený“ (s. 12) bez zjavného dôvodu nemôže byť ani čitateľ, ani postava, ktorú umiestnite do nezobrazeného prostredia. Za najväčší prešľap však možno považovať to, že text nesprostredkoval nič z toho, o čom písal. Protagonista síce „mal prirodzenú autoritu“ (s. 52), ale vzhľadom na dialógy a jeho správanie k ostatným postavám sa tomu ťažko dalo uveriť. Preto by nezaškodilo odhodiť strojenosť, výkladovosť a postaviť sa za vlastné myšlienkové pochody, počúvať svoje inštinkty.

Treba však oceniť, že sa mladá žena snaží angažovať a aj keď tu úsilie zobraziť aktuálnu politickú situáciu na Slovensku je, ako celok kniha pôsobí len ako prerozprávanie všetkých, „učebnicami“ predhodených obrazov o vysokej hre rôznych záujmových skupín v protiklade s ideálnym bytím a zhrnutím (takmer doslovných) citátov a fráz od filozofov, politikov, kohokoľvek. A tak sa ocitáme v „pazúroch“ nie celkom podareného debutu autorky, ktorú čaká ešte dlhá cesta, aby mohla pohnúť ľadmi.  

                                                                                                       Lena Donan

foto: kultura.pravda.sk

RC Review_Jonas Jonasson: Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol_Ad Absurdistan

„Nikto nevedel očariť divákov lepšie ako starý otec, keď sedel na chvastúnskej lavičke, mierne naklonený nad palicou a s ústami plnými žuvacieho tabaku.

-          Nuž ale... je to pravda, starký? – pýtali sme sa my, prekvapené vnúčence.

-          Tý, kerý povýdajú enem to, co je pravda, tých sa ani neoplatý očúvat, - odpovedal starý otec.“

Ak by sa ma niekto opýtal na niekoho, kto má dobrodružnú náturu, bez váhania by som prstom ukázala na

Allana K., ktorý v duchu svojej životnej filozofie „je to tak, ako to je a bude to tak, ako to  bude,“ vyskočil z okna a... vyparil sa. Príbeh napohľad jednoduchý, priamočiary. Možno s prvotnou túžbou upútať. Koho by nezaujal už len nadpis? Nuž, na neutralitu by určite neumrel.

!!Vychádza už 28. 5. 2013!!

Anotácia: MYSLELI BY STE SI, že sa mohol rozhodnúť skôr a mal byť natoľko chlap, aby svoje rozhodnutie oznámil okoliu. Ale Allan Karlsson nikdy dlho o veciach nemudroval.

Myšlienka sa ani nestihla usadiť v hlave starého muža a už otváral okno svojej izby na prízemí domova dôchodcov v sörmländskom Malmköpingu a vykročil rovno do záhonu. 

Pohyb mu vyšiel a nebolo to ani komplikované napriek tomu, že Allan sa práve dnes dožil sto rokov. V spoločenskej miestnosti domova dôchodcov sa asi tak o hodinu mala začať narodeninová oslava. Mal sa nej zúčastniť sám starosta. A miestna tlač. A všetci ostatní starčekovia. A všetok personál na čele s večne mrzutou sestrou Alice.

Iba sám oslávenec sa tam nemienil ukázať...

*****