1/03/2013

RC review_Rhonda Byrne: Zázrak

„Ďakujem je most po ktorom sa dostanete z miesta, kde ste teraz, k životu o akom snívate.“

Zázrak... nie je kniha, ktorú by človek zhltol za jeden deň. Nie vtedy, ak chce dostatočne nasiaknuť jej filozofiou. Druhá vec je, že na každý deň, po dobu 28 dní, je určená jedna konkrétna rada. Pravdou však je, že môj mesiac sa scvrkol niekoľkonásobne. Je tiež faktom, že predtým som diela s motivačnou, prípadne duchovno-ezoterickou zložkou nečítala (ani predchodcov Zázraku: Sila a Tajomstvo), preto určite nenadväzujem na jej odkaz z predchádzajúcich textov, ale vstupujem do tejto vody ako „tabula rasa“, čo je istým spôsobom na prospech veci, ale zároveň si nemusím všimnúť určité aspekty a ako skeptik môžem prísť s ďalšími „negatívami“. Subjektívnu objektivitu však zachovám na toľko percent, na koľko je len možné, s trošku iným prístupom, ako pri beletrii.

Rhonda Byrne: Zázrak (2013/1)
originál: The Magic (2012, ATRIA BOOKS)
vydavateľstvo: Ikar
žáner: motivačná literatúra; ezoterika a duchovná literatúra
preklad: Izabela Bérešová a Zora Ličková
počet strán: 256
Kde kúpiť: TU


Oficiálna anotácia: Viac než dvadsať storočí boli slová vo Svätom písme opradené tajomstvom, zahmlievali sa a takmer všetci, čo si ich prečítali, si ich vykladali nesprávne. Iba zopár jedincov v dejinách ľudstva si uvedomovalo, že ide o rébus a že len čo ho rozlúštite – len čo odhalíte tajomstvo – pred očami sa vám zjaví nový svet.
Vo svojej knihe Zázrak Rhonda Byrne odkrýva poznanie, ktoré môže ľuďom od základu zmeniť život. Vzápätí vás počas fantastickej 28-dňovej cesty naučí, ako toto poznanie uplatníte v každodennom živote. 

O čo knihe ide a kde sa ocitla, resp. s čím zápolí?  Obdobie faktického preliezania latiek, vágneho nasávania informácií... skrátka a dobre v materialisticky cítiacej dobe už vďačnosť (keby len ona) nič neznamená. Ako klasické repliky/ukazovatele a argumenty uvádzam: „Za vďačnosť si nič nekúpim“ alebo „A čo z toho máš?“ Áno, presne o to ide, o vďačnosť, ktorú nám Rhonda Byrne servíruje na 256 stranách.

Potenciál. Byrne niektorými úvahami a faktami otvára oči. Hovorí o tom, koľko vecí je ozaj pravda, len keby človek nebol skeptik! Ale rozumu neprikážeš, rád pochybuje a nenecháva kameň na kameni, ak mu niečo nesedí. V silu vďačnosti by však nemal pochybovať nikto, a o jej nadčasovosti už vôbec nie. Dáva do pozornosti jednoduchú životnú pravdu, že nič nie je samozrejmé a už vôbec nič nie je isté. Ako to súvisí s vďačnosťou? Tak, že za tú banálnu samozrejmosť, ako je napríklad vzduch či voda, by človek mal byť vďačný. A najlepšie by bolo túto vďačnosť koncentrovať a využívať ju v čo najširšom spektre (ne)činností. Pretaviť ju do spokojnosti s blízkymi, milovanými, so sebou samým a trebárs aj s jedlom a najlepšie so všetkým. Ako hovorí Byrne, nespokojnosť s niečím značí nevďačnosť za to, čo máme a tým podľa nej na seba priťahujeme zbytočne veľa nevyžiadanej negativity. 


„Zázraky, v ktoré ste kedysi verili, sú skutočné a nesprávny je ten rozčarovaný ´dospelácky´ pohľad na život.“ 


Kontra a otázniky. Kniha doslova nabáda, aby sme ďakovali kadiaľ chodíme, kamkoľvek kráčame a s kýmkoľvek sa bavíme, a to aj desaťkrát v tú istú chvíľu a za tú istú vec. Ja sa pýtam: tak teda plytváme slovom „ďakujem“, či si ho šetríme? Nastáva dilema. Život učí šetriť, kniha káže „plytvať“, aj keď na dobré ciele. Ďalším otáznikom pre mňa je, či si (v súvislosti s kontextom) autorka nezamieňa vo svojej teórii vďačnosť so skromnosťou, či dokonca s vôľou? Pretože z jej slov sa dá dedukovať toľko, že jediná prísada pre dokonalý a šťastný život je vďačnosť samotná. Nepreceňovala by som ju však a neredukovala tým ostatné životné „parametre“, ktoré sú nielen potrebné, ale doslova nevyhnutné, ak mienime žiť v súlade s niečím/niekým.
     Argumenty, ktoré sú s názornými situáciami spojené niekedy nemajú pevný základ, keď už sa teda snažia byť argumentmi, a niekedy naopak sú logicky presvedčivé. Tiež treba poznamenať, že sa mnohokrát stretnete so slovom „zázračný“. Čo nie je na škodu, ak pravda kniha nemá toľko strán.

Resumé. Miestami som mala pocit, ako keby som zjedla príliš mnoho medu a nešlo mi k duhu, že sa samotná autorka stavia do pozície všeznalého mentora. Už len tým počiatočným prehlásením: „Evanjelium (...), zle ho chápali a boli z neho zmätení“, nahlodáva jej postavenie. Aj keď treba uznať, že tentoraz sa „niekto“ neodhodlal chrliť síru, lež naopak. Ale aplikácia niektorých jej postupov je skôr úsmevná a kategorické vyznenie pritiahnuté za vlasy. Podľa môjho uváženia stačilo napísať nasledovné: „buďte úprimne vďační (a túto vďačnosť preciťujte) za to, čo už máte (duchovne, aj materiálne) – za to, čo ste mali a aj za to, čo sa pre vás ešte len chystá...“ Toľko k rozvláčnosti textu. Ale celkovo vzaté, kniha je dobrá na poukázanie a okrem toho obsahuje množstvo podnetných slov od známych, aj menej známych autorov, ktorými Byrne demonštrovala celkové ladenie Zázraku.
A hoci sa kniha občas pohrávala s (ne)trpezlivosťou našinca, možno práve to bol a je ten správny impulz pre skeptický pancier. Možno. Treba však len a len kvitovať, ak sa niekto snaží „znovuzakoreniť“, resp. posilniť tak prepotrebné čiastky do života ľudí. Preto verím, že kniha si nájde mnoho čitateľov, lebo vždy je tu tá nádej, že 28-dňový recept na vďačne-šťastný život zaberie. 

„Ak riešime problémový vzťah alebo čelíme náročnej situácii vo vzťahu, vo väčšine prípadov nie sme ani trochu vďační za to, že ten druhý existuje. Namiesto toho ho ostošesť obviňujeme z problémov, ktoré s ním máme, a to znamená, že necítime ani za mačný máčik vďačnosti. Obviňovaním sa vzťah určite nezlepší a ani vás to neurobí šťastnejším. Naopak, čím viac obviňujete, tým väčšmi sa zhoršuje váš vzťah a kazí sa vám život.“

Za recenzný  výtlačok ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Foto:  bux.sk a goodreads.com

4 komentáre:

Inspirující povedal(a)...

Pekná recenzia, hlavne sa mi páči, že Lena nás zoznámí so svojím zázemím v motivačnej literatúre a má moc peknú štylistiku. I pres trochu skepie, sa mi zdá, že uznáva, že kniha má potenciál a já súhlasím.
Myslím si, že Rhonda nás v Zázraku chce motivovať, aby sme boli vďační, lebo pak sa cítíme lepšie a ukazuje veľa vecí a událostí, keď možeme byť vďační a kde sme to doposiaľ nerobili.
Lena niekoľkokrát knihe vyčituje, že je moc dlhá, ale mě Zázrak prijde ako kurz a vďačnost, aj z vlastnej skúsenosti, nenacvičíme za den.
Vďačnost može byť užitočná aj pry pohladu do budúcnosti, keď napríklad s pozitivným očakávaním hladíme na výsledok pracovnej schôdzky (viz posledný odstavec článku o intuícii)

LenaAoi povedal(a)...

Ďakujem za komentár, názor - postrehy a zastavenie. Som rada, že ešte vie niekto čítať medzi riadkami a nie som nútená písať polopatisticky :)

Inspirující povedal(a)...

Rádo sa stalo. Pozerám, že v januári jste čítala aj Gemmella. To už sa těším na recenziu - či budete mať podobný lebo rozličný názor ... Pán se stříbrným lukem.

LenaAoi povedal(a)...

Čítala a bola som, mierne povedané, unesená. Ja sa tej recenzie trošku obávam, lebo nechcem vystaviť výbornú knihu mojej neohrabanosti. Nuž, bude to výzva :)Tak hádam čím skôr uzrie svetlo sveta.