5/04/2013

Lúčenie_Mrcha I.

Včera, poviem vám, sa čosi prihodilo. Vzala som pero do ruky, zdrapy papierov - klasické, šuchotavé - a začala som pokladať slovíčka, jedno po druhom, na ich prázdne povrchy. Išlo to samo, zliezalo to zo mňa ako sa kvapka vody kĺže po kačici. Nakoniec sa zrodila báseň na "pokračovanie", resp. cyklus básní na tú istú nôtu. Schválne, čo je nosnou témou? Správne...
*****


Znavená pátraš v obrazoch dňa,
čo stalo sa a vzalo krídla
beztvarým obláčikom
vlny.
Slabý prievan rozfúkol modlu
a z mydla bubliny.

Stalo sa, stať sa môže znova
jak koleso a jeho
nekonečná cesta okolo.
Ale máta, drží sa a neprestáva
znieť márnivá istota –
veď, mrcha, umiera posledná.


Foto: livinginangst.blogspot.com

4 komentáre:

blogerka Catty povedal(a)...

Má to myšlienku aj odkaz, ale zvolila by som menej zastarané slová (znavená, jak atď.), znie to s nimi zbytočne kvetnato a silene.

LenaAoi povedal(a)...

Ďakujem za komentár, Catty. Ono to zo mňa, tie slová, idú samé. Vidno, že som stará škola v novej fasáde :)

blogerka Catty povedal(a)...

Ja viem, že keď človek tvorí tak je najlepšie, keď to z neho ide samo, ale potom je dobré si to po sebe veľakrát prečítať, vracať sa k tomu, opravovať to. Aj ja som kedysi tvrdila, že to, čo som napísala, išlo zo mňa samé a nechcela som na tom nič meniť, ale nakoniec som zistila, že ak sa tomu nebudem viac venovať, sedieť nad tým a trápiť sa nad tým, tak z toho nebude poézia, iba moje myšlienky na papieri.
Ale som rada, že sú ľudia, ktorí píšu aj niečo takéto, hoci to podľa väčšiny nie je také "kúl" ako napr. venovať sa móde, fotografovaniu atď.

LenaAoi povedal(a)...

Nemyslela som tým ("idú zo mňa samé"), že by som neupravovala po sebe, ale len toľko, že také slová sú pre mňa prirodzené, ako sa dnes hojne moderné využívajú výrazy. A možno mi to tak nepripadá, aj pre to, že inak sa do poézie veľmi nezberám.
Ale určite nad tým podumám a ďakujem :)