******
Keď zviazaná ako trs trávy
v spomienkach hľadáš
a hľadíš do očí buď pravých
mysle natoľko ďalekej
až hluk zmestí sa
a ľahostajnosť
kričí.
Keď opantaná sliediš za slovom
či vetchou nádejou na
troch nohách
a spomínaš s vlahou v kútkoch,
kde skončiť by mohlo,
ale nedalo.
To vravel moment iba.
Foto: h2photography.blogspot.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára