BB/Art, 2001; 262 s.
*****
POSTAVY:
Manto (Magdalina) - mladá
Grékyňa, ale už nie naivná; papuľnatá, svojhlavá, nezávislá; drieme v nej krv
voľnosti; na svoju dobu (zač. 19. stor.) dravá a ironická = rebelka; narába s
ľudskými životmi, stáva sa z nej demagóg, aj keď pre dobrú vec (ambivalentné);
nie je vždy nezištná, jej márnivé ego v nej stále drieme - akoby to, čo robila
bolo len kvôli sláve /poľnej tráve/; povrchná stránke M., javí sa miestami ako
alibista, rozpoltená osobnosť, hľadajúca svoju cestu; sloboda verzus pohodlie;
"Když už není šťastná ona, nebude v jejím domě šťastný nikdo.";
sem-tam sa zdá, že má martýrske sklony
Vassiliki - slúžka s temnou,
nevypovedanou, minulosťou; nerozlučný tieň Manto; keby nebolo V., tak by Manto
nedošla do dobrého osobnostného konca
Jakinthos - vzdelaný grécky
aristokrat, ktorý sa rozhodol, že Manto bude raz jeho žena
Marcus - hovorí, že ženy sú si podobné s kravami - týmto
vyhlásením chcel uštedriť lekciu Manto, ktorej správanie ho rozčuľovalo; neskôr
objaví pravú stránku Manto (tú jeho) a zaľúbi sa do nej, napriek ich
príbuzenskému stavu a tá jeho city opätuje;
Papas Mavros - muž, ktorý zohrá veľkú úlohu vo formovaní
Manto k cieľom revolúcie; formuje z nej osobu hodnú nasledovania (sporné); rád
ťahá za nitky
Princ Dimitrios Ypsilantis - "obeť" Manto;
človek, ktorý stál na čele vojsk
Lambrini - dcéra Manto a Marcusa
POSTREHY a VÝVOJ:
Celkom zaujímavý úvod, a to smrťou Manty - nie celá rodina je
presvedčená, že ide o náhodu, ako sa ukáže, môže ísť o politický čin, pretože
jej otec bol vodca odboja, spoločnosti, ktorá bojovala za nezávislosť Grécka
(vtedy pod tureckou porobou).
Zobrazuje, že aj na strane Turkov sú jemnocitní a spravodliví
muži.
O kostolnej bráne "100 dverí" - poklad, ktorý ukrývajú
O tom, že Gréci len ťažko hovorili po grécky - kvôli Turkom a
kvôli nevzdelanosti (a na druhej strane aristokracia používala skôr francúzsky
jazyk, ten grécky zatracovali ako "nečistý") - "Řecko
Řekúm" hovoria ľudia po rusky (Gréci)
Dominantný patriarchizmus - ženy mali tmeliť rodinu, držať sa
úlohy hostiteľky a spol.
O tendenciách vyšších vrstiev sa rýchlo "odrodiť" - ak
nedrží krajinu šľachta, musí prostý ľud
O rodiacej sa revolúcii, na ktorej čelo sa mala postaviť žena -
Manto (s cielenou výchovou); myšlienka, že revolúcia sa rodí od spodku
Prvé sexuálne skúsenosti mladej Manto a jej vzplanutie k
bratrancovi /zakázaná láska/
Explicitne a aj skryto prepieraná sloboda človeka, jeho ducha a
spoločnosti ako takej
Odohrávajú sa boje - väčšinou nepriamo a ak aj áno, nie
naturalisticky, skôr minimalistickými opismi
Skutočnými obeťami vojen je nakoniec bieda ľudí, ktorí s ňou
nemajú takmer nič spoločné
Úsudky, ach, tie úsudky o niekom (domýšľanie, konštruovanie na
základe minima informácií)
Egypťania sa pripoja k silám proti Grécku - masakre
Veľa rozhodnutí sa Manto viac ako neoplatí, dokonca sa jej
vypomstia, ale je to súčasť formovania jej budúceho ja, už oprosteného od
pozlátka moci a bohatstva; aj keď (z čitateľovej perspektívy) sa zdá, že na
ceste mala mnoho vodítok
Prichádza moment, keď M. spoznala, že svet tu nie je pre jej
rozmary, že sa musí skutočne pričiniť v niečom, čo nezaváňa matériou
Ako sa kedysi Štúr nechal počuť - národnej otázke sa treba
venovať naplno - nečudo preto, že sa M. život uberal tým smerom, ktorým išiel
Čas a skúsenosti sú praví učitelia
Toľko nedorozumení a stačilo pritom len komunikovať - prečo si
ľudia ubližujú? -
CITÁTY A MYŠLIENKY:
"Vezmu si ji, ale
nesmím ji úplně zkrotit. Při bouři jí nasadím uzdu, která ji ochrání tak jako
lano, jímž je připoutána teď." (s. 12) Jakinthos zahorel láskou k Manto
"Národ musel být
vyburcován ze své letargie a některým lidem se muselo dostat cílené výchovy,
aby se dala zahájit revoluce." (s. 19)
"Musíme tedy apelovat
na humanistického ducha naší doby a dúrazně Evropanúm připomenout, zač vděčí
naší kultuře." (s. 30) Ako si Gréci chceli vybrať splátku za ich
predchádzajúci vplyv na vývoj
"I kdyby tě nechali
jít, kam chceš, nebudeš svobodná.Společnost by tě odstrčila, protože nežiješ
tak, jak se od tebe očekává, a byla bys pak uprostřed své svobody velmi
osamělá!" (s. 41) Papas Mavros
"Řekněte mé matce
a každému, kdo to chce ještě vědět, že budu poslední, kdo tuto zemi
opustí" (s. 73) Manto
"Kde chybějí tělesné
síly, musí zapracovat duch." (s. 146) Vassiliki ´jakožto´hlava so
skúsenosťami
"Člověk múže mít i
takové přátele, které osobně nezná." (s. 152) Manto o lordovi Byronovi,
ktorý bol viac ako naklonený gréckej veci a aj participoval na bojoch
"Nenávist je určena
jen jednotlivcúm. Nemúžeme nenávidět celý národ, a už vúbec ne Turky... žádný
národ na této zemi nám není bližší než Turci." "Když takhle
uvažujete, jak dokážete proti nějakému Turkovi pozvednout zbraň?"
"Protože bojuji za své právo a on má příkaz mi v tom bránit." (s.
177) Hovorí jeden z gréckych vodcov v rozhovore s Manto
"Zkušenost ho naučila,
že některým ženám je třeba jejich štěstí vnutit." (s. 213) princ Dimitrios
od Manto /ďalší v zástupe mužov, ktorí podľahli jej čaru/
DOJEM:
Na to, že išlo o
národnooslobodzovací román, postáv bolo pomenej, ale autorka sa zhostila
hlavnej hrdinky a úskalí jej života s razantnosťou a cez podrobnosti, hoci
paradoxne ani vďaka nim sa nedalo dopredu predvídať takmer nič, čo Manto
urobila. Čo je koniec-koncov dobrý znak, zvlášť, keď sa autorka dokázala
(napriek tomu) vyhnúť nelogickosti. Čo možno kvitovať ďalej je vierohodnosť
situácií, vývoj charakterov a celkovej dynamiky. A hoci sa Kempffová nesnaží
blahosklonne narábať s emóciami tým, že by ich vystavovala kdesi na piedestál,
zavše z tých neprebádaných, obyčajných slovných útvarov presahuje niečo, čo sa
dotkne srdca svalu.
