Celkom obyčajný deň - datuje sa 7. 6. 2012 - štvrtok, keď mladý slovenský človek skúma české mesto, Brno. Priamo z hlavnej vlakovej stanice, pozdĺž pešej zóny, na Moravské námestie až po Filozofickú fakultu Masarykovej univerzity. Celkom jednoduchá cesta, ale koľké obrazy sa naskytujú!
 |
| Čarujeme z piesku |
Škoda len, že nebol čas, aby som sa bližšie zastavovala pri každej vŕbe, ako sa vraví. Čas súril. Nuž ale, týmto sa cesta začala....
 |
| Vrcholky veže kostala Sv. Petra a Pavla |
Povedala by som, že kostol Sv. Petra a Pavla je jednoznačnou dominantou už len pri pohľade na mesto vinúce sa pred našimi nohami. Tmavý, honosne vyzerajúci a hlavne, pokúšajúc sa pri tom nenápadne vydriapať až nad oblak...
 |
| Polo-zlomený krk pre nich nič neznamená :) |
 |
| Podopierka verzus soch |
Pešia zóna (Husova ulica, ak sa nemýlim) sa na nás pozerala očami rôznych architektonických skvostov, umeleckými slohmi rôznych období (áno, aj moderným), a napriek tomu to bol pohľad jednotný.
 |
| Prvý kontakt s futuristickou entitou |
 |
| Sad piesočných skvostov |
 |
| Bližšie pozeráme na zúbok... |
 |
| Piesočné súsošie |
 |
| Ako pracuje majster "tesár" |
Na záver si ešte neodpustím moju obľúbenú fotku, piesočné súsošie, súostrovie družnosti.
 |
| Moji obľúbení chlapci - ešte raz |
Foto: autor
2 komentáre:
takové nadšení!! nikdy jsme si na Brnu nevšimla tolika, ehm, zajímavostí. :D
ale to sousoší bylo vážně nádherný, človíček jako já může jen vzdychat a obdivovat z dálky. :D
no jo, když ta kniha byla taky docela rozporuplná. Nelituju toho, že jsem Tuláka ve stínech přečetla, na druhou stranu ještě dneska uvažuju, jestli nejsem trochu zklamaná. Možná jsem jen krapet moc náročná. :D
PS: no jo, já už dlouho trpím tou nemocí. Utkvělou představou, že celý svět mám vlastně hned po ruce. Že má klec z desek knihy a fantastické zážitky tvořené listy a písmeny. :DD ... x))
Zverejnenie komentára