Vedenie je dnešná (ne)moc

´Veď už nič nové vymyslieť nemôžem.´ Aj to je možno jedna z výhovoriek, ktoré si hovoríme, ak máme niečo vymýšľať. Lenže vrchol svojho bytia sme ťažko dosiahli, keďže sme skôr v recesii (s vedomosťami), ako v progresívnom stave. Preto som sa trochu zamyslela. 

Už pred 400 rokmi si mnohí uvedomovali silu poznania, nevynímajúc aj skoršie obdobie. Aj keď predtým malo inú hĺbku, obsah, iné poňatie, inú hodnotu. Evokovalo silu inakšej moci. Tá sa často identifikovala s unitárnosťou a jednotou, ktorá nesmela byť diferencovaná. 

Aj dobové dokumenty uvádzajú, že bolo nebezpečné myslieť alebo presadzovať novoty, keďže obyčajný človek mal jediné východisko: stotožňovať sa s vyššou inštanciou. Spochybňovanie učeného sa mnohokrát trestalo. Niekedy závažnejšie, na čo slúžili exemplárne tresty, inokedy menej. Príkladom sú albigénci, ktorým dobový duch veľmi naprial alebo aj Galileo Galilei či jemu podobní.

Tlač sa v tomto smere stala ešte nebezpečnejšou, pretože priniesla mnoho demokratizácie, pričom autority začali byť spochybňované o to príkrejšie. Doktrína už nestála neporušene na piedestáli moci, čo nútilo vrchnosť vyhlasovať: „Musíme zničiť tlač, inak tlač zlikviduje nás“ (Harcup, 2007, s. 22). Lenže pokrok sa nedá zastaviť ani po dobrom, ani po zlom. Možno na čas potlačiť, alebo zmeniť jeho smer, prípadne poposunúť tok týchto zmien, ale nikdy nie ho úplne kontrolovať.

Zdá sa, že vynájdením tlače sa moc slova, progresívnych myšlienok, dogiem stále len zvyšovala. Nepochybne táto éra začala prerastať svoje hranice práve vtedy, keď socializmus nahradil kapitalizmus. Je tiež prirodzené, že rivalita mocností posúva tieto hranice čoraz ďalej. Mať, respektíve vlastniť informácie, nie staré, či zastarané, znamená mať v rukách moc. V prípade, že sa informácia stáva všeobecne známou alebo dostupnou, stráca svoju cenu (Rankov, 2005, s. 34). Okrem toho sa informácia z rúk elít dostala do rúk ľudí. Táto sa však ďalej nekultivuje, stagnuje a len pokračovanie a prekračovanie jej ohraničenosti sa môže stať kľúčom pre ďalší progres (Zůna, 1970, s. 10). Takáto situácia nastala hlavne preto, že panuje pocit nemožnosti objavenia niečoho nového. Lenže odvracanie mysle od každej poctivej a vytrvalej práce, ktorej účelom sú ďalšie objavy, respektíve výsledky (Zůna, 1970 s. 145) , nikam nevedie.

Zdroje: 

HARCUP, Tony. 2007. The Ethical Journalist.

RANKOV, Pavol. 2005.  Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy.

ZŮNA, Miroslav. 1970. Francis Bacon.