RC review_Jessica Therrien: Oppression

Napohľad normálni, ale skúste sa im postaviť do cesty. Dlhé trvanie váš život mať  nebude. Potomkovia, Descendants, ktorých svet sa otriasa v základoch a len jedna osoba tomu môže zabrániť.

Jessica Therrien: ???

originál: Opression (2012, ZOVA books)
séria: Children of Gods

vydavateľstvo: ???
žáner: YA fantasy
preklad: ???
počet strán: 346

Anotácia:  

Elyse knows what it means to keep a secret. She's been keeping secrets her whole life. Two, actually. First, that she ages five times slower than the average person, so that while she looks eighteen years old, she's closer to eighty. Second, that her blood has a mysterious power to heal. For Elyse, these things don't make her special. They make life dangerous. After the death of her parents, she's been careful to keep her secret as closely guarded as possible. Now, only one other person in the world knows about her age and ability. Or so she thinks. Elyse is not the only one keeping secrets. There are others like her all over the world, descendants of the very people the Greeks considered gods. She is one of them, and they have been waiting for her for a long time. Among so many of her kind, she should not be very remarkable--except for the prophecy. Some believe she will put an end to traditions, safeguarded by violence, which have oppressed her people for centuries. Others are determined to keep her from doing just that. But for Elyse, the game is just beginning--and she's not entirely willing to play by their rules.

***

     Svet, v ktorom sa starne päťkrát pomalšie. Svet, kde sa schyľuje k vojne. Svet, akého niet páru. V takom sa ocitá aj Elyse, doteraz netušiaca, že nie je jediná - čudáčka. Relatívne mladé, 89-ročné, stvorenie, ktoré sa po traumatizujúcom (dlho-trvajúcom) detstve izoluje od okolitého sveta. Nie je ľahké vidieť, ako umierajú všetci, ktorých milujete. Preto je pre ňu ťažké sa na niekoho vôbec naviazať. Výnimku tvorí jej ľudská priateľka, ako jediná zasvätená do jej ťaživého tajomstva. Aspoň to tak spočiatku vyzeralo.

Po smrti svojej adoptívnej matky, ktorá zomrela v rovnakom veku, aký nedávno oslávila sama Elysa, sa presťahuje. Už aj tak je príliš dlho mladá na rovnakom mieste. Očakávané pokojné a anonymné miesto sa pre hrdinku stáva čoraz viac zamotanejšie, komplikovanejšie a nebezpečnejšie. Najskôr stretne niekoho, Willa, kto jej nedá spávať. A hneď po ňom sa jej na päty zavesí tajomná, ale nie príliš prívetivá, bagandžová Kara. Náhoda? No iste.

     Hoci sa Will javí ako celkom obyčajný mládenec, práve on zasvätí Elysu do doteraz utajenej spoločnosti, úspešne infiltrovanej do nudného ľudského pokolenia. Ich predkami sú grécki bohovia. Prometheus? Ares? Afrodita? Zeus? Pokojne s nimi rátajte. A počítajte aj s tým, že nie každý z nich chce dobro pre všetkých. Aj tu je moc návyková látka. Dokonca ešte viac, ak uvážime, že každý Potomok podedil ich neobyčajné vlastnosti.

„Right,“ I said with raised eyebrows. „You don´t really expect me to believe you?“ I looked him straight in the eyes, calling his bluff, but he only smiled. „I figured you wouldn´t. It´s like trying to tell someone unicorns exist or something. It´s hard to believe unless you see for yourself.“

      Postava Elyse je napriek dobrému nápadu a ústrednosti, paradoxne na okraji záujmu. Hádam, že kvôli jej nevýraznosti, so sklonom k martýrskosti, detinskosti, pochabému správaniu, ktoré sem-tam hraničilo s nie veľkou inteligenciou. Ak toto chýba, je zaťažko uveriť jej skutočnému poslaniu vo svete Potomkov. Bije to do očí s ohľadom na potrebu silnej individuality v neobyčajnom prostredí. Kto sa javí ako výživa pre záujem je Kara, ktorú ešte v detstve vzali z domu a vycvičili z nej dokonalého zabijaka. „Predkovské“ predpoklady na to určite má. Napriek tomu sa na scéne neobjavuje dostatočné množstvo času, čo je značná škoda. Ale situáciu (niekedy doslova) zachraňuje Will, čo znie takmer ako klišé. Nuž, ale nemožno uprieť charizmu v jeho činoch, aj keď nijako inovatívnych. Značne interesantnými postavami sú aj záhadný profesor Iosif s ešte záhadnejšou intuíciou a vodca vrahúnov v tej jeho koženke. Ostatné postavy by mi neboli bývali chýbali. Nemali mnoho predpokladov zvlášť upútať.

Samozrejme netreba opomenúť ani vzťah ústrednej dvojice. Nedá mi nepovedať, že je predurčený, z čoho vyplýva akási latentnosť. Žiadny „konflikt“, žiadne prekáranie, rovno láska až hrom, ale čoby nie. Lásky nikdy nie je dosť, hoci viac-menej platonickej.

„How do you find these kinds of secret places?“ I asked.

„People with secrets need places to keep them.“

Ako vyplýva z hore uvedených viet, autorka čerpá z gréckej mytológie. Variuje si jej podstatu a vyberá si, čo sa zíde. V podstate je to jeden z mála naozaj zaujímavých prvkov v inak nemiestne dlhej knihe, aj keď nie taký funkčný, ako by sa patrilo. Páči sa mi však ich psychológia, mentalita a postoje. Ľudia sú pre nich samozrejme podradná rasa, na ktorú sa neoplatí plytvať nadprirodzenou energiou. Dokonca aj tá zvrátenosť ich zákonov nie je úplne na škodu, pretože pri nej hustne atmosféra a dejú sa riadne veci!

     Inak sa kniha vyznačuje jednoduchým štýlom, miestami restrospektívou, značne redukovaným metaforickým jazykom a čo mňa trošku rozrušilo, je rozprávaný len z pohľadu Ellie. Čím sa celkom obmedzil pohľad na  vývoj a ubral autentickosti textu. Dialógy boli čas od času ploché a opakujúce sa, čo vyvolávalo netrpezlivosť. K podrobnejším opisom prostredia, či situácií sa spisovateľka veľmi nedostala, čo by sa za istých okolností dalo prepáčiť. Ale... prehlásenia typu: „We were as close as we ever were, no awkward moments or empty conversation...“ nedokážu presvedčiť nikoho, ak sa to skutočne nedeje. Do popredia sa naopak dostáva Elysina dilema. Má uveriť, že ona jediná môže vyhrať vojnu, alebo sa má na všetko vykašlať? Dalo by sa z toho vyťažiť omnoho viac. Mne však táto dilema prišla celkom vykonštruovaná. Ak už nie úplne, tak zásadnosť vo „vykupiteľkinom“ správaní absentovala. Tak sa stalo, že dilema, ktorá mohla mať mnoho tvárí, variácií v opisoch sa stala prekážkou vo vnímaní textu.

Keďže išlo o schyľovanie sa k vojne, akcia bola namieste. Tej tam bolo požehnane či už skrytej, alebo extenzívne vyjadrenej. Troška jej chýbala dynamika, ale pri niektorých doslova stránky elektrizovali, čo akurátne pôsobilo na ustálenú pozornosť. Jedna scéna mi obzvlášť utkvela v pamäti. Bola to skúška, keď Elyse nemohla zachrániť nikoho, ale mala možnosť zachrániť všetkých. Vtedy sa veru dalo dolovať.

„Fear, I quickly realized, was the true deceiver.“

     Dojem z debutovej knihy je rozporuplný. Lebo napriek všetkému, v knihe je potenciál, ktorý sa dá využiť pri správne zvolenom postupe a aplikácii – v pokračovaní. Je však isté, že aj Oppression bude mať chápavého (chápavejšieho ako ja) čitateľa, ktorý ocení vytvorený svet, hmýriace sa postavy a myšlienku príbehu.

 Veľmi krásne ďakujem Jessice za poskytnutie knihy na prečítanie. Veľká vďaka. 

* O autorke

Kalifornská spisovateľka sa narodila v roku 1985. Vyštudovala San Diego University. Nejaký čas žila na Taiwane, kde sa učila po čínsky, ale nakoniec skončila v Chula Vista, kde sa hovorí len po španielsky. Oppression je jej prvotinou, po ktorej má v blízkej dobe, pravdepodobne v máji, vyjsť kniha Uprising z tej istej série. Je vydatá a na začiatku januára 2013 sa stala prvýkrát mamičkou. 

Foto: goodreads.com