Ďalší Antikvariátny prírastok, tentoraz za mesiac február. Čestne vyhlasujem, neplánovala som to, ono sa to stalo samo. Náhoda, ak chcete. Január má svojich antikvariátnych zástupcov a február, ako sami vidíte, tiež. Nie je však vylúčené, že nepribudnú ďalší. Predsa len, február je ešte mladý...
Ani tento lov nebol neplodný. Práve naopak. Čo do počtu, tak aj do kvality, resp. pokryla som svoj záujmový okruh viac ako ukážkovo - z môjho pohľadu, samozrejme. Začnem najútlejšou knihou od Chuej-nenga Tribunová sútra šestého patriarchy. Znie to frustrujúco, ale v skutočnosti ide o sumár rozprávaní o zenovom budhizme, o živote a pôsobení. A bez mučenia sa priznávam, že budhizmus ma začal fascinovať. 
Michail Bulgakov, tak znie meno autora ďalšieho prírastku. Čo je dôležitejšie, ide o dielo Život pana Moliéra. Tu sa budem trošku hanbiť, pretože od pána Rusa poznám len Majstra a Margarétku a aj to len z počutia zo školy. Keďže som vo fáze, keď začínam dobiehať resty, zamerala som sa aj na Rusko a jej majstrov. Nepochybujem, že ma nesklame, pretože prvé (a tie najdôležitejšie) kroky už mám za sebou.
*
Barbari tiahnu Európou... prečo mám pocit, že zažívam deja vú? Každý si odpovie sám. Okrem toho je to však názov aj jednej z mála kníh od dánskej spisovateľky Karren Enevoldovej. Táto má nielen rezonujúci názov, ale aj obsah, veď uznajte: "...jedli ešte surové mäso a obliekali sa iba do kožušín, sídlili kedysi na Jutskom polostrove a odtiaľ sa vydali na ďalekú púť po Európe kedysi koncom 2. storočia pred n. l. (a pozor!) Niekoľko ráz zvíťazili v bojoch s rímskym vojskom a vážne ohrozovali aj existenciu večného mesta." Takí sú a boli hlavní hrdinovia Enevoldovej knihy, Cimbrovia.
*
V červených hodnotových číslach sa nachádza aj ďalšia moja "novinka" z roku 1969, Ben Hur od Lewisa Wallacea. Ak treba, môžem podotknúť, že ide o príbeh z búrlivej doby, z búrlivého mesta Jeruzalem (tentoraz vznik kresťanstva), kde sa stretávajú silní so slabými a kde česť ešte niečo znamenala (a poddanstvo tiež :-/). Hlavne však je o slobode a túžbe oslobodiť. Tiež mám neodbytný pocit, že práve táto kniha bola podnetom pre vznik filmu, aj keď sa môžem mýliť a bolo to naopak, resp. úplne inak...
*
Stretal som ľudí - boli ako slony,
až hrôza šla z ich obrovitých tiel.
No ale ja sa pred človekom skloním
len pre čin jeho, vytrvalosť, cieľ.
Povedia - silák, železo čo miesi
a v jeho stopách tryská voda z lúk.
No hoci slonom, hrdinom však nie si,
ak čin tvoj siaha len po vrabčí krk.
Pre tieto riadky som sa rozhodla byť spolusúputníkom riadkov Gladiátorovho pohára od Leva Kassiľa. A tiež pre to, že mi silno pripomenuli nedávno prečítanú knihu od Gemmella Pána strieborného luku. Hrdinov sa nikdy nenabažím, zvlášť, keď ich v realite ťažko nachádzať.
*
Opäť a zas Rus. Tuším sa zo mňa stane rusofil. Vitalij Sjomin je "jméno jeho" a to knižné zase Se znakem "OST". Tentoraz ide trošku o iný súdok, a síce o autobiografický román samotného autora so zážitkami z vojnového Nemecka 1942, kde bol násilne odvlečený na nútené práce. Anotácia hovorí, že Sjomin sa "prejavuje ako skutočný majster, ktorý zo žánrovej podstaty, svojou základnou povahou statickej, z portrétu, dokáže usporiadať hlbokú dynamiku svojho príbehu". Hádam tieto paralely postretnem a pri tej príležitosti aj postrehnem. *
K švédskemu novoromantizmu pričuchnem vďaka Selme Lagerlöfovej a jej dielu Prekliaty. Okrem atraktívnej, hoci už trošku časom ošúchanej, obálky sa mám tešiť na analýzu otázky viny a zodpovednosti človeka za svojich blízkych. Tiež čo-to o obetovaní sa v prospech iných a o zápase jednotlivca o svoju ľudskú tvár v čase prvej svetovej vojny. Zase cítim a vidím paralelu s dnešným svetom, bez snahy haniť, ale len poukázať, keď identita človeka je na pomedzí a nevie sa prikloniť a ustáť.
*
Porevolučná detektívna próza a zameranie sa na jednotlivca? Nie je problém, keďže sa mi priplietol do cesty Rodolfo Pérez Valero a jeho Není čas rituálů. Ako prvá spomenutá kniha, aj táto je celkom útla. V prvom rade je však toto prvá detektívka v prírastku a aj prvotina autora, keď už ide o "prvosť". Okrem toho ide ale o záhadnú vraždu, ktorú treba riešiť. Nuž, len do toho...
*
Dostávame sa k poslednej knihe série, deviatej - ak mám byť presná, k Stretnutiu s architektúrou od Ivana Kuhna. Takáto/podobná kniha nemôže chýbať v knižnici žiadneho
staviteľa fantastických, spletitých, ale hlavne nových svetov tak, aby to neboli len neprekonateľné výmysly. Základy byť musia, to mi nikto nevyvráti.
 |
| Stretnutie s architektúrou |
*
Foto: Lena Donan
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára