Ruthanne Reid: "Harry je dôkazom toho, že my všetci môžeme prekročiť seba..."

Pred istým časom  som uverejnila svoj prvý rozhovor s Colom Buchananom o jeho tvorbe, ale predovšetkým o knihe Farlander. Keďže sa mi tradícia interview zdala byť nielen vhodným a spestrujúcim prvkom na blogu, ale aj katalyzátorom pre iných čitateľov, začala som uvažovať nad ďalšou osobou, ktorá by mohla nasledovať v tomto kole.  Potom prišla kniha The Sundered a ja som zrazu mala tú pravú adeptku. A po komunikácií s ňom som sa v tomto názore utvrdila. 

O  R U T H A N N E *

Ruthanne Redi žije v Seattle a priestor vyplnený písaním zdieľa s manželom a dvomi mačkami. Často ju možno nájsť v kaviarni u Grumpy D´s  alebo v kostole. Jej prvým románom je práve The Sundered.

*****

>>>O S O B N É<<<

Kedy si sa rozhodla, že je pre teba písanie to pravé orechové? Vždy som milovala písanie, ale popravde som si neuvedomovala, že to mám dovolené. Viem ako hlúpo to znie, ale bola som vychovávaná byť „zodpovednou“, a tak som sa skrátka domnievala, že živobytie formou kreativity jednoducho nie je akceptovateľnou voľbou.  Potom som sa vydala za skvelého muža Duaneho, ktorý toto všetko zmenil. V tom čase, keď som nemala žiadnu vieru vo svoje schopnosti vytvoriť svety, on čítal moje nezrelé pokusy a dodával mi odvahu. Živil moje nádeje a sny, nútil ma pokračovať, aj keď to nevyzeralo veľmi nádejne. Moja kniha je tu len vďaka jeho odhodlanosti podporiť ma, preto je venovaná jemu. Teraz keď píšem si neviem predstaviť nič iné, čo by som mohla robiť

Predstav sa tak, aby ťa to vystihovalo a bolo to možno aj niečo nezvyčajné. Som typ takej tej čudnej osoby, čo si nakoniec dosť užívam. Napríklad som vyštudovala klasickú hudbu, ale milujem indie rock. Hoci som zbláznená do indie, nedokážem zo seba nič také sama vyprodukovať, nuž, možno aj preto, že zvyknem chodiť skôr na operu.  Alebo nevidím nič kontraproduktívne medzi tým, že milujem Harryho Pottera, science-fiction a každý fantasy svet, ktorý sa mi dostane do rúk a tým, že som kresťanka, milujúca Ježiša. Ľuďom v kostole a tým vo fandomoch  sa to zdá čudné. Tiež som napríklad nevedela variť do 32 rokov, ale napriek tomu som sa stala jednou z tých, ktorá mení zabehané, písané recepty. Tiež nemôžem mať deti, ale to je v poriadku. 

Čo o tebe hovoria tvoji známy? To, že som dríč, ale aj to, že je ťažké ma „prečítať“. Očividne je pre ostatných ťažké zistiť, ako sa v skutočnosti cítim. Naozaj netuším prečo! 

Keď nepíšeš, čo robíš? Respektíve, čím sa živíš? Navrhujem webové stránky. Je to neuveriteľná zábava, hoci práve teraz pracujem na ukončení tejto práce, aby som sa mohla bez prekážok sústrediť na písanie.

>>>K N I H A<<< 

The Sundered je o svete, kde sú dve rasy: slúžiaci a podmaňujúci. Z čoho vychádzaš?  Ľudia, ktorí prežili koniec sveta sú zúfalí a boja sa. Tí, ktorí sú zúfalí urobia čokoľvek, aby ďalej prežili. „The Sundered Ones“, Oddelení sa, na druhej strane, nikdy nestretli s podvodmi. Ich zjednotená myseľ nebola schopná porozumieť tomu, že ľudia nášho druhu by mohli myslieť na diametrálne odlišné veci, takže boli enormne prekvapení, keď sa z ich slobodnej rasy stali otroci. Je to smutné, že sa mierumilovný národ naučil takýmto spôsobom o ľstiach.

Ľudská rasa je vlastne často predpojatá voči tým, ktorí sú od nej odlišní, až kým sa im nepodarí túto odlišnosť rozbiť a začleniť ich do svojej rovnakosti.

Hoci je príbeh písaný prostredníctvom Harryho pohľadu, Aakesh sa zdá byť podmanivý tou svojou vyhýbavosťou, tajomnosťou. Kde si sa inšpirovala k jeho charakteru? To je ťažké povedať, pretože celý príbeh – svet, postavy, všetko – sa zrodilo vo sne. Aakesh je jeden z tých charakterov, ktorí sa kompletne zrodili v mojej hlave, hoci som nemala poňatia o tom, aký brilantný vo svojej podstate bol. Keď mi to došlo, bola som dosť vydesená, aby som sa ho vôbec zhostila. Je totiž omnoho inteligentnejší, než v čo

fanart by Taylor Caro

ja kedy môžem dúfať.

Keď už ide o Harryho, čo pre teba znamená? Ver, alebo nie, nádej. Harry rástol počas celého príbehu, učil sa, pomaly prekonával predsudky, ktoré mu boli vtĺkané od detstva do hlavy. On je dôkazom toho, že my všetci môžeme prekročiť seba, kým budeme mať po boku toho svojho nezaujatého „sprievodcu“. Aj keby sme nakoniec nikdy nedosiahli perfektnosť, vôľa rásť stojí za tú cestu.

  

Niektorí čitatelia sa sťažujú na nedostatočne vykreslené prostredie. Čím myslíš, že to je a ako by si obhájila tvoj zámer? Myslím, že je v tom kúska nepochopenia. Iste je to zapríčinené limitmi ich-rozprávania. Harry vedel, čo vedel a videl, čo videl. Jeho chápanie toho, ako svet funguje je skrátka jeho chápanie. Skok von na veci, o ktorých netušil ani ako pracujú, by akosi zlomil ten prirodzený tok. Tiež by to ukrojilo z efektu, ktorý som chcela dosiahnuť. Viem, že som riskovala práve to nepochopenie, ale možnosť ostať verná celému textu za to stála. V skutočnosti výber Harryho bol riskantný ťah, nepochybne, ale takto sa má vec... Aakesh si ho vybral z určitého dôvodu a časťou toho dôvodu bol aj obmedzený Harryho obzor.

Svet Oddelených  je o priateľstvách, sebaurčení, o vodcovstve a jeho podobách, o slabosti. Naostatok, v príbehu sú to ľudia, ktorí sú celý čas tí hajzlíci (až na výnimky), nie Podmanení. Čo to s nimi (nami) vôbec je, že sú (sme) takí? Pokojne aplikuj na seba. Precestovala som celý svet, od slumov až po paláce. Žila som na mnohých miestach, mám obrovskú sieť rodiny a priateľov takmer všade. Popri tom som vypozorovala, že existujú aj úžasní ľudia, aj otrasní vo všetkých možných odtienkoch. Oboje je možné zároveň, ale nikdy nie sú len takí, alebo len onakí. Úprimne verím, že sa navzájom vyvažujú. Aj preto vzdelanie, bohatstvo, zdravie a príležitosť nikdy úplne nepremôžu chamtivosť, hanebnosť, tyraniu. Vezieme si tieto nedobroty v sebe a vždy budú tráviť to dobré, čo vykonáme. Dobrá správa je, že ak budeme k sebe úprimní a priznáme si to, budeme bližšie k prekonaniu tohto nedostatku a nakoniec zmiernime škody napáchané našou povýšenosťou. 

>>>O S T A T N É<<<

Aký máš názor na manipuláciu – v ľudskej rovine a v mocenskej rovine? Verím tomu, že manipulácia je tu prítomná neustále a tiež tomu, že niečo také ako „objektívne“ referovanie, učenie, či čokoľvek iné neexistuje – nie je to však nevyhnutne zlé. Sú prípady, keď je potrebné a dôležité presvedčiť ľudí, aby videli veci z odlišnej perspektívy. Aj niečo také jednoduché, ako predostieranie hladných tváričiek hladujúcich detí je spôsob manipulácie, ale potrebná, pretože bez emočného dopadu by sa väčšina ľudí nestarala o to tieto deti (zvieratá, čokoľvek...) ani v najmenšom. Zneužívanie manipulácie je niečo iné. Napríklad, keď sa niekedy potrebným emočným „vydieraním“, chcú dosiahnuť úplne iné ciele, ako sú priznávané oficiálne.

Aký je tvoj vzťah s tým dnešným svetom? Občas napätý. Milujem svet ako planétu a milujem jej obyvateľov, ale tí (mňa nevynímajúc) sa zvyknú rozhodovať dosť biedne, čo v konečnom dôsledku nepríjemne ovplyvňuje svet a okolie. Preto budem vždy bojovať za nádej pre tých, ktorí sú okolo mňa.

Kedy chystáš niečo ďalšie – knižné? Dúfam, že už koncom tohto roka, možno až niekedy v roku 2014. Ďalšia kniha, Notte, je písaná vo svete Podmanených „The Sundered“, pričom sa odohráva ďaleko v budúcnosti, vysvetľujúc, ako sa udalosti z prvej knihy vyvinuli.

Obľúbená kniha – spisovateľ – niekto, ku komu sa obraciaš. Táto odpoveď ma roztrhá! Mám rada Tolkiena a vždy budem, pretože jeho úžasná schopnosť rozprávať ma priviedla k písaniu. Tiež zbožňujem Rothfussa a jeho Meno vetra, kde skvelo predviedol porozumenie a svoj pohľad na to, ako sa mytológia vyvíjala. Momentálne ma dostala séria o Jane Yellowrock od Faith Hunter, ktorá je jednou z tých vzácnych ťažkotonážnych urban-fantasy, ktoré sa sústreďujú na dej a vývoj postáv viac než na sex.

Foto: goodreads.com; ruthannereid.com

Col Buchanan: "Fantasy je perfektný únik"_interview

Prečo som Cola Buchanana oslovila? Farlander, názov knihy, ktorá sa mi nielenže páčila, ale som na ňu naspievala čiastočné ódy formou recenzie (viď vyššie). Jej autor je muž, ktorý sa v modernom svete necíti až tak vo svojej koži. Dôvodov ´prečo´ je viac a tie sa dozviete, keď si prečítate nasledujúce riadky. 

O autorovi: Ír, ktorý sa narodil v Lisburn v roku 1973. Už v mladých rokoch sa obrátil na písanie a čítanie, aby sa vyhol svojim problémom. V škole rád sníval, čo ho často dostalo von z triedy aspoň mentálne. Neskôr, ako copywriter, robil to isté, aby sa dostal preč z kancelárie.

V posledných rokoch nenachádza nič lepšie  ako je posedávanie okolo neskoro-večerného ohňa s dobrými priateľmi.  

******

Niečo o sebe, možno aj dosiaľ neznáme, nevypovedané?

Nachádzam sa v klasifikovanom autistickom spektre.

Ako veľmi sú tvoje knihy ovplyvnené životom, ktorý vedieš?

        Myslím, že kompletne. Dokonca aj to najmenej predstaviteľné, čo vo všeobecnosti vychádza zo štýlu a výrazov mojich životných skúseností. Písanie sa zdá byť bezvýznamné, ak len nie je akýmkoľvek odrazom môjho vnútorného prepojenia s ostatkom sveta.

Prvý impulz, ktorý ťa priviedol k písaniu?

Ten nastal hádam ešte predtým, ako som bol schopný písať. Rád som hovorieval dobrodružné príbehy, aj keď vtedy trošku  nahrubo otesané, dá sa povedať.

A prečo práve fantasy žáner?

Pretože nemá žiadne obmedzenia, ani limity. Perfektný spôsob pre eskapizmus (zjednodušene únik z reality, pozn. redak.) - vášeň môjho života. Tiež je to preto, že fantasy žáner dovoľuje na svet vstúpiť novým hlasom, novým anjelom... Pole nevídaných možností.

Príbeh Farlandera je príbehom assassinov, vrahov. Prečo práve títo (anti)hrdinovia?

           Je to len element, ktorý sa objavil. Nič viac a nič menej.

Ktorá postava je tvoja najmenej obľúbená?

Naozaj takú nemám. Milujem písanie akéhokoľvek typu charakteru, špeciálne, keď je nová – všetka tá čerstvosť, všetky tie otvorené horizonty...

K Nicovi si nebol príliš láskavý. Čo ťa priviedlo k tomu, aby skončil práve tak(to)?

Príbeh si to vyžadoval.

Takmer na konci sa objavil Ché a vskutku pôsobí zaujímavo. Pochybuje. Čo od neho môžeme očakávať ďalej?

Čokoľvek sa mu môže stať, čokoľvek môže urobiť. Vlastne je celý taký tajomný. Možno ma to prekvapí tak isto, ako čitateľa. Dúfam.

Ash je zase „Mohykán“, posledný svojho druhu (starým, dobrým spôsobom). Sám proti svetu. Kto alebo čo ťa inšpirovalo v tomto prípade?

Čiastočným impulzom som bol ja sám, samozrejme J. Tak, ako aj Nico. Som chlapec a starký zároveň, hoci som fyzicky neprekročil prah štyridsiatky.  

Zo stránok cítiť akúsi nostalgiu. Chýba ti niečo?

Áno, divokosť. Za všetko, čo sme dostali, sme stratili niečo základné v našich moderných životoch. S tým sa pokúšam znovu spojiť, keď som medzi neskrotenou prírodou, preč od všetkých tých vecí, čo ma otravujú – reklama, mafiánske banky, politika, korporácie, propaganda a manipulácia, nechutne upravené jedlo, bohatnutie, naháňanie sa za vlastným egom... Som za divokosť v mojom živote, vo všetkých jej formách a podobách. Nielen otvorené priestranstvo, ale za akékoľvek miesto, kde ľudia nie sú len slepými konzumentmi uväznenými v Matrixe – všade tam, kde sa život zdá byť viac priamy a úprimný, ľudskejší. Aj preto som sa nedávno presťahoval s mojou ženou na západné pobrežie Írska a aj preto mnoho z toho, čo píšem  je obranou ľudskosti.

Náboženstvo ako také tiež zaujalo veľkú rolu v knihe. Objavuje sa v tvojom živote niečo nevyriešené, čo sa týka tejto otázky?

Vyrastal som v Severnom Írsku počas nie príliš zhovievavej doby, tzv. Troubles (60te až 90te roky; pozn. redak.) Náboženstvo v týchto končinách je obyčajne veľmi fundamentalistické – najhorší druh, aký môže byť. Preto som mal tendenciu nemať rád organizované náboženstvá, zvlášť tie fundamentalistické. Niekedy fungujú na princípe ovládania ľudí, alebo sú plné korupcie. Často sa dokonca zo zreteľa stráca aj tá základná myšlienka, pre ktorú vznikli. Napriek tomu som duchovná (spirituálna) osoba. Mnoho aspektov náboženstva, tie nedogmatické „iskry“, majú hodnotu. Zen Budhizmus. Kvakeri (Spoločnosť priateľov, protestantská sekta; pozn. redak.). Odbojný Ježiš. Určite je tu omnoho viac, než len naše odôvodnené myšlienky. Myslím, že ja sám som agnostik s otvorenou a prijímajúcou mysľou, ktorý rád všetko spochybňuje.

V poslednej dobe ma celkom vyviedlo z miery vzrastanie istej formy fundamentalistického Ateizmu, ktorá je vedená fanatickou vierou v materializmus a scientizmus – uctievanie vedy. Lepšie povedané, čo sa tvári ako veda. Táto nová viera oživuje falošnú dichotómiu medzi náboženstvom a vedou a zdá sa, že najviac je ovplyvňovaná americkou kultúrou a peniazmi.

Vedu sledujem celý môj život, dobre poznám jej históriu a filozofiu, mám rád metódy, ktoré využíva, jej geekovskú náturu a skúmam metafyzické dimenzie života. Neexistuje žiadny nesúlad medzi náboženstvom a vedou. Popravde, sú výrazom tej istej veci. Tí ateisti, ktorí napádajú náboženstvo, vlastne ani nevedia, proti čomu protestujú. Zdá sa, že sa mýlia aj v tom, čo skutočná veda je. Tento druh Ateizmu sa stal náboženstvom samým pre seba, čo ma celkom zarmucuje. Zvlášť teraz, keď zo všetkého najpotrebnejšie je vzkriesenie ozajstných, pochybujúcich otvorených hláv vedy a ozajstné, pochybujúce a otvorené duše náboženstva. Najlepšie by bolo, keby sme sa zriekli tých veľkých začiatočných písmen – Ateizmus, Budhizmus, Kapitalizmus, Anarchizmus... Na čom skutočne záleží je duch, nie tá nezdolná identita viery, ktorá okolo seba nazhromažďuje balast.

Nakoniec by ma zaujímalo, čo pre teba znamená sloboda?

Sloboda je zhoda (viď vyššie).

Krásne ďakujem Colovi. A pre tých, ktorí nečítali jeho knihu(y)... nastal ten správny čas, aj na BD. 

                                                                                                          Lena Donan

Foto: colbuchanan.com