RC recenzia_M. L. Stedman: Svetlo medzi oceánmi

„Rob správne to, čo môžeš urobiť dnes.“

Dvaja ľudia odviati na samotu. Nespútanú, drsnú, ale svojím spôsobom rajskú. Tá však nie je tým, čo medzi nich vsadí klin. To ich rozhodnutia! Ale nič nie je také, aby sa nedalo napraviť.

Oficiálna anotácia:

Podmanivý, nádherný román talentovanej autorky. Príbeh strážcu majáka a jeho manželky, ktorých osudové rozhodnutie navždy zmenilo ich život. V roku 1918, po štyroch hrozných rokoch strávených v bojoch na západnom fronte, sa Tom Sherbourne vracia do Austrálie a prijíma miesto strážcu majáka na vzdialenej Janusovej skale. Na tento opustený ostrov, kam zásobovací čln pripláva iba každé tri mesiace a dovolenku strážca dostane v tom lepšom prípade každý tretí rok, si Tom privedie mladú, odvážnu a milujúcu manželku Isabel. Ich šťastie má trpkú príchuť, lebo Isabel nedokáže ani na tretí raz donosiť zdravé dieťa. Práve keď sa užialená Isabel uberá k hrobu svojho posledného dieťaťa, vietor k nej priveje detský plač. More vyhodilo na breh čln s mŕtvym mužom a so žijúcim dieťaťom. Tom ako strážca majáka puntičkársky dodržiava predpisy. Jeho morálne zásady mu pomohli prežiť hroznú vojnu a aj teraz chce nález mŕtveho muža a živého dieťaťa ihneď nahlásiť úradom. Ale Isabel si už priložila dieťatko k prsiam. Napriek Tomovej najlepšej vôli zariadiť všetko čo najpoctivejšie si dieťa prisvoja a dajú mu meno Lucy. Lenže ich vzťah tým utrpí. Po dvoch rokoch sa s malou Lucy sa vyberú na pevninu a uvedomia si, že na svete sú aj iní ľudia... a medzi nimi žena, ktorá zúfalo hľadá svoje stratené dieťa. Na osudoch mimoriadne presvedčivých postáv M. L. Stedmannová zobrazuje úporné hľadanie zmyslu života po prvej svetovej vojne, v ktorej vyhaslo toľko životov. Jej hrdinovia sú nedokonalí ľudia túžiaci po troche šťastia v nepochopiteľne zložitom svete. 

M. L. Stedman: Svetlo medzi oceánmi
originál: The Light between Oceans
vydavateľstvo: Ikar
žáner: spoločenský román
preklad: Oľga Hlaváčová
počet strán: 336
kde kúpiť? TU

Príbeh je radený do troch podstatne odlišných častí: ako sa spoznali dvaja hlavní hrdinovia (Tom a Isabel) a čo tomu predchádzalo; keď našli dieťa a posledná sa pozerá na akceptáciu zodpovednosti za prijaté rozhodnutia. Práve o poslednej časti môžeme hovoriť ako o kľúčovej z hľadiska čitateľského záujmu, vtedy vrcholia vnútorné, ale aj vonkajšie konflikty medzi postavami.

Čo je dôležité povedať už na začiatku: rozhodne nejde o plochú červenú knižnicu, hoci prvky romantiky v knihe nájdeme. Autorka skôr kladie dôraz na nazeranie na život a vnútorné rozpory dvoch postáv: Toma, ako bývalého príslušníka armády, do seba schúleného človeka, ktorý sa nemálo upol na uctievanie predpisov a ľpel na svojej cti, hoci to v súvislosti s jeho rodinným zázemím vyznieva paradoxne.

„Možno ho predbehnú iní muži, lenže pre Toma bola česť protijedom na niektoré udalosti, ktoré prežil.“ s. 52

Tou druhou smerodajnou postavou bola jeho vyvolená, Isabel. Veselé, bezprostredné dievča, svojím spôsobom odvážne, nebojácne išla za možnosťou života s Tomom, hoci proti nim hrali nielen vekový rozdiel, ale aj ich povahová nesúrodosť. Napriek tomu bolo ich stretnutie akoby balzamom pre Tomovu doráňanú a často skúšanú dušu. Boli ako dve lode s príliš rôznorodým kurzom na to, aby sa nikdy nestretli, aby si nakoniec neboli prístavom. V tomto prípade výstižnejšie: majákom.

„Dobre, tak čo si do budúcnosti želáte?“ Tom sa odmlčal. „Život. Myslím, že to by som rád.“ s. 51

Čo je celkom sympatické, hýbateľov deja spoznávame skôr cez ich konanie, dialógy (sem-tam vnútorné monológy), než podľa vykreslenia ich fyzického zjavu  a zbytočného nafukovania. Nie sú nám podsúvané žiadne umelo skrášľujúce verzie, ale napriek tomu nejde sa nestotožniť s nimi, či aspoň nevcítiť sa do ich ubiehajúceho života na úplnej samote. 

Na začiatku ma celkom ohúrila, nemilo, štylistická neučesanosť. Tak som dumala, čím alebo kým to asi je: čiastočne za tým bude aj samotná spisovateľka, predsa len ide o debut, ale veľkou mierou sa tiež pričinila prekladateľka, ktorej úlohou bolo pôvodný anglický jazyk ladne pretaviť do štylisticky náročnej slovenčiny. Lenže, či to už bude mojím zahľadením sa do príbehu, alebo skutočným stavom, štýl sa uberá dobrým smerom, pokusy o umeleckosť nevyšli naprázdno a sme svedkami stupňovanej zručnosti so slovami. Na niektorých miestach drásajú oči mechanické (doslovné) zliatiny slov a každé ďalšie prirovnávajúce „ale“ ani nevravím, ale postupom času (nie tak ďaleko od začiatku) začne príbeh odsýpať, dávať zmysel a prebúdzať zvýšený záujem aj napriek tomu. Sprostredkúva atmosféru príbehu, nielen austrálskeho kraja - od zatrpknutosti, cez prebíjajúce sa lúče, lásku, a teda šťastné obdobie a neskôr vykresľuje pochmúrnymi farbami životné zlomy. Rozprávanie je prerývané objasňovaním životov viacerých postáv, čo vyznieva viac ako obohacujúco, pomáha nám pochopiť konanie, ktoré je dôležitým súkolím celého obrazu.

Hrôzy vojny sú poňaté nie príliš plastickými opismi, skôr impresiou a ladením vzhľadom na zásah do života, do vojensky vytvarovaného zmýšľania Toma.

Dôležitým odkazom pre čitateľa je aj rodina, jej mnohoraké vykreslenie a čo sa mne osobne dostalo pod kožu boli, pre niekoho, takmer neviditeľné myšlienkové šperky, nedevalvované hodnoty a vnútorná rozorvanosť čestného Toma v tom, či uprednostniť povinnosť, alebo túžbu po lepšom, aj keď len na niekoho úkor. Nie je ľahké, keď sa vám vaše pravidlá smejú do ksichtu a práve to sa stalo jemu.

„Z hrobov odrazu povstávali živé a vyčítavé tváre nepriateľov, ukryté pod vrstvami zabudnutia.“ s. 178

V podstate by som povedala, že kniha ako celok je aplikovaný paradox: príbeh jednoduchý, ale dojemný... jemný, ale silný vo svojej výpovedi. Netreba však generalizovať, bagatelizovať... ani podliehať sebaklamu o bezchybnosti, ale napriek krivolakým štylistickým nedostatkom je toto prvotina, ktorú netreba prehliadať. Otvára oči, zanecháva na perách otázku.

Ďakujem Ikaru za poskytnutie RC výtlačku. 

  

Trailer:

PS: Poďakovanie je akoby samostatným dielom, také som ešte nezažila a ak hej, v mojej mysli je to zahmlené.

PS2: Kto by si rád zasúťažil o túto knihu?? :)

* O M. L. Stedmanovej vieme len málo. Len toľko, že nateraz žije v Londýne (hoci pochádza z Austrálie) a že mnoho krajín prejavilo záujem o jej prvotinu. Ja vravím, nečudujem sa. 

Foto: bux.sk