„Spravodlivosť znamená, že každý dostane, čo
potrebuje. A jediná cesta, ako dostať, čo potrebuješ, je postarať sa
o to sám.“
Iný,
ozvláštňujúci... tak sa snaží podať Riordan svoj príbeh pre mladého, ale aj
staršieho čitateľa. Tak uvidíme, či prepis digitálnej nahrávky pridá na
autentickosti textu. Lebo rýdze nebezpečenstvo hrozí tak či tak...
Rick Riordan: Červená pyramída (2012)
originál: The Red Pyramid (2010, Disney - Hyperion Books)
vydavateľstvo: Fragment
žáner: fantasy, myth fantasy
preklad: Ján Ďurčo
počet strán: 407
žáner: fantasy, myth fantasy
preklad: Ján Ďurčo
počet strán: 407
Kde kúpiť: TU
Oficiálna anotácia: Myslíte si, že je to zábava nechodiť do školy, večne
lietať po celom svete, voziť si so sebou iba to, čo sa zmestí do jedného
kufríka, a nemať žiadny poriadny domov? Vyvediem vás z omylu!
Volám sa Carter Kane a mám 14 rokov. Už šesť
rokov cestujem z miesta na miesto so svojím otcom, známym egyptológom. Poriadne
nepoznám ani svoju vlastnú sestru Sadie, ktorá žije so starými rodičmi v
Londýne. Vídavame sa len dvakrát do roka a tentoraz pre nás otec ešte navyše
vymyslel extra nudnú prehliadku Britského múzea! Práve tu sa však začínajú naše
najneobvyklejšie Vianoce, aké sme kedy so Sadie zažili. Zisťujeme desivú pravdu
o našej rodine a spoznávame tajomných egyptských bohov oveľa lepšie než z
otcových rozprávaní či exponátov v múzeu...
Hlavní hrdinovia Červenej pyramídy sú mladí, výbojní a nemálo statoční. Najskôr sa stretávame s Carterom, mladíkom, ktorý je vnímavý, poslušný a na svoj vek vyspelý, čo môže byť spôsobené tým, že je neustále na cestách so svojím tatkom. Ako vraví „celý domov má v jednom kufri“. V takom prípade sa vám ružovučké klapky z očí stratia do nenávratna neuveriteľne rýchlo. Neskôr sa na scéne objavuje ešte mladšia Sadie, Carterova sestra, ktorej ústa melú jedna radosť. A hlavnou prísadou týchto rečí je prýštiaca uštipačnosť. Nuž, jej život nie je práve najideálnejší, keďže je odtrhnutá od zvyšku svojej rodiny a zverená do starostlivosti svojich konzervatívnych starých rodičov Faustovcov a s ostatkom rodiny sa vidí len raz za pol roka.
Kľúčovým momentom knihy
sa stáva výbuch Britského múzea v Londýne, o ktorý sa postará otec
Kaneovcov, Julius, a od ktorého sa odvíja celý ďalší priebeh knihy.
„Okrem
toho mi robilo starosti aj čosi iné: Oco kŕčovito zvieral svoju pracovnú tašku.
Keď to robí, väčšinou sa niečo stane.“
Dovtedy si každý
myslel, že pôjde svojou cestou. Ale nanešťastie, alebo našťastie? – pri výbuchu
Julius zmizne a jeho výbojné decká si zmyslia, že majú tú moc otca
zachrániť a teda spoja svoje domnelé sily dovedna. Tým sa začne kolotoč
vzrušujúcich dobrodružstiev. Veď kto by sa nesnažil svojho otca zachrániť, ak
by to len trochu bolo možné? Zvlášť, ak musí spolu s ním zachrániť osud
ľudstva, ktorý vďaka Sutechovi visí na vlásku.
Akokoľvek to môže znieť
neuveriteľne, na tejto ceste nebudú sami, a to doslovne, ale aj menej
doslovne. Pomôže im mačička Mafin a áno, nie je to len taká obyčajná
mačka, strýko Amos s tým najnezvyčajnejším sluhom, paviánom Chufom,
všelijaké amulety, prívesky a nielen tie a tí. Na ceste ich sprevádza aj klasická
súrodenecká hašterivosť, ktorá vlastne znie ako láskavé prekáranie dvoch
mladých ľudí, ktorí sa majú radi, ale stále sú medzi nimi bariéry, nie však nepreniknuteľné.
Rozbúrené vody dobrodružstiev miestami rozdúchajú ešte väčšie „ad absurdum“
situácie, ktoré pripomínajú grotesky. V podstate je to uveriteľne napísaný
príbeh, spojenie príjemného s užitočným (egyptská vsuvka), kde bohovia,
ako za starých čias, pobývajú medzi nami a snažia sa ľudí ovládať podľa
ľubovôle. Ak ste si všimli paralelu so súčasnosťou, bod pre vás.
„Dobro
a zlo možno nie je najlepší spôsob, ako tomu rozumieť, Carter. Ako mág
musíš uvažovať o chaose a poriadku. To sú tie dve sily, ktoré
ovládajú vesmír. Sutech je predovšetkým chaos.“
Či už vďaka Sadie, alebo premršteným situáciám, text oplýva vtipom, aj keď niekedy
prestrelene a zaujímavé je tiež to, že hlavným hrdinom je dopriata sila
práve vtedy a len vtedy, keď je to potrebné. Jasné, bez toho by to nebolo
to pravé orechové. Ale hlavné je, že autor sa svojho zaužívaného rámca drží a ničím
ho nenarúša.
Už od
začiatku sa snaží nadpriasť hravý dialóg s čitateľom, predlžuje ho a ani
s ubúdajúcimi stránkami mu dych nedochádza, práve naopak, graduje a svižné
tempo napokon nahrádza pokojné, primerane očakávané rozuzlenie s nádychom amerického
pátosu v závere, keď sa súrodenci opätovne stretnú s rodičmi. Kde? To
si prečítate sami... Práve vtedy a najmä vtedy, ak máte radi dobrodružstvo, Egypt a vyhranené
situácie, filmovú Múmiu, seriálovú Hviezdnu bránu a... Smelo načrite!
„Ako mohli tí Egypťania takto
chodiť?“ uvažovala som. „Úplne bokom s roztiahnutými rukami a nohami?
Vyzerá to strašne hlúpo, nemyslíš?“ Carter si ma premeral tým svojím pohľadom
hovoriacim: Bože, ty si ale hlúpa. „Oni tak v skutočnosti nechodili,
Sadie.“ „No tak prečo ich tak maľovali?“ „Mysleli si, že tie maľby sú ako
kúzla. Keď sa dáš namaľovať, musí to byť so všetkými končatinami. Inak ti
v posmrtnom živote bude chýbať kúsok tela.““Tak prečo majú tie hlavy zboku?
Nikdy sa nepozerajú priamo dopredu. Neznamená to, že stratia druhú polovicu
tváre?“ „Carter zaváhal. „Podľa mňa sa báli, že by ten obraz bol veľmi ľudský,
keby sa pozerali priamo na teba. Mohol by sa pokúsiť byť tebou.“
Za poskytnutie recenzného výtlačku by som sa rada poďakovala vydavateľstvu Fragment .
Foto: www.fragment.sk
www.npr.org
5 komentárov:
Opravdu pěkná recenze! ;)
Mna ta kniha strasne sklamala. Myslela som, ze bude dobra ako percy, ale vobec sa mi tak nepacila.
inak, ta original obalka je krajsia podla mna :)
Ďakujem, Filip :)
Maťa... keďže som od Riordana nič ďalšie nečítala, nemôžem porovnávať, ale nič som neočakávala a práve preto asi nie som ani sklamaná :) Priznám sa, že obálka sa mi tiež páči tá pôvodná, ako skoro v každej knihe :D Ale ani tá slovenská nie je najhoršia B-)
opožděně - Veselé Vánoce! A krásný Nový rok. x))
Ďakujem, milá Moira B-)
Zverejnenie komentára