*****
Znavená pátraš v obrazoch dňa,
čo stalo sa a vzalo krídla
beztvarým obláčikom
vlny.
Slabý prievan rozfúkol modlu
a z mydla bubliny.
Stalo sa, stať sa môže znova
jak koleso a jeho
nekonečná cesta okolo.
Ale máta, drží sa a neprestáva
znieť márnivá istota –
veď, mrcha, umiera posledná.
Foto: livinginangst.blogspot.com
4 komentáre:
Má to myšlienku aj odkaz, ale zvolila by som menej zastarané slová (znavená, jak atď.), znie to s nimi zbytočne kvetnato a silene.
Ďakujem za komentár, Catty. Ono to zo mňa, tie slová, idú samé. Vidno, že som stará škola v novej fasáde :)
Ja viem, že keď človek tvorí tak je najlepšie, keď to z neho ide samo, ale potom je dobré si to po sebe veľakrát prečítať, vracať sa k tomu, opravovať to. Aj ja som kedysi tvrdila, že to, čo som napísala, išlo zo mňa samé a nechcela som na tom nič meniť, ale nakoniec som zistila, že ak sa tomu nebudem viac venovať, sedieť nad tým a trápiť sa nad tým, tak z toho nebude poézia, iba moje myšlienky na papieri.
Ale som rada, že sú ľudia, ktorí píšu aj niečo takéto, hoci to podľa väčšiny nie je také "kúl" ako napr. venovať sa móde, fotografovaniu atď.
Nemyslela som tým ("idú zo mňa samé"), že by som neupravovala po sebe, ale len toľko, že také slová sú pre mňa prirodzené, ako sa dnes hojne moderné využívajú výrazy. A možno mi to tak nepripadá, aj pre to, že inak sa do poézie veľmi nezberám.
Ale určite nad tým podumám a ďakujem :)
Zverejnenie komentára