Prečo som Cola Buchanana oslovila? Farlander, názov knihy, ktorá sa mi nielenže páčila, ale som na ňu naspievala čiastočné ódy formou recenzie (viď vyššie). Jej autor je muž, ktorý sa v modernom svete necíti až tak vo svojej koži. Dôvodov ´prečo´ je viac a tie sa dozviete, keď si prečítate nasledujúce riadky.
O autorovi: Ír, ktorý sa narodil v Lisburn v roku 1973. Už
v mladých rokoch sa obrátil na písanie a čítanie, aby sa vyhol svojim
problémom. V škole rád sníval, čo ho často dostalo von z triedy aspoň mentálne. Neskôr, ako copywriter, robil to isté, aby sa dostal preč z kancelárie.
V posledných
rokoch nenachádza nič lepšie ako je posedávanie okolo neskoro-večerného ohňa s dobrými priateľmi.
******
Niečo o sebe, možno aj dosiaľ
neznáme, nevypovedané?
Nachádzam sa v klasifikovanom autistickom spektre.
Ako veľmi sú tvoje knihy ovplyvnené
životom, ktorý vedieš?
Myslím, že kompletne.
Dokonca aj to najmenej predstaviteľné, čo vo všeobecnosti vychádza zo štýlu a výrazov
mojich životných skúseností. Písanie sa zdá byť bezvýznamné, ak len nie je akýmkoľvek odrazom môjho vnútorného prepojenia s ostatkom sveta.
Prvý impulz, ktorý ťa priviedol k písaniu?
Ten nastal hádam ešte predtým, ako som bol schopný
písať. Rád som hovorieval dobrodružné príbehy, aj keď vtedy trošku nahrubo otesané, dá sa povedať.
A prečo práve fantasy žáner?
Pretože nemá žiadne obmedzenia, ani limity. Perfektný
spôsob pre eskapizmus (zjednodušene únik z reality, pozn. redak.) - vášeň
môjho života. Tiež je to preto, že fantasy žáner dovoľuje na svet vstúpiť novým
hlasom, novým anjelom... Pole nevídaných možností.
Príbeh Farlandera je príbehom assassinov,
vrahov. Prečo práve títo (anti)hrdinovia?
Je to len element, ktorý sa objavil. Nič viac a nič menej.
Ktorá postava je tvoja najmenej
obľúbená?
Naozaj takú nemám. Milujem písanie akéhokoľvek typu
charakteru, špeciálne, keď je nová – všetka tá čerstvosť, všetky tie otvorené
horizonty...
K Nicovi si nebol príliš láskavý.
Čo ťa priviedlo k tomu, aby skončil práve tak(to)?
Príbeh si to vyžadoval.
Takmer na konci sa objavil Ché a vskutku
pôsobí zaujímavo. Pochybuje. Čo od neho môžeme očakávať ďalej?
Čokoľvek sa mu môže stať, čokoľvek môže urobiť.
Vlastne je celý taký tajomný. Možno ma to prekvapí tak isto, ako čitateľa.
Dúfam.
Ash je zase „Mohykán“, posledný svojho
druhu (starým, dobrým spôsobom). Sám proti svetu. Kto alebo čo ťa inšpirovalo v tomto
prípade?
Čiastočným impulzom som bol ja sám, samozrejme J. Tak, ako aj Nico. Som chlapec a starký zároveň, hoci som fyzicky
neprekročil prah štyridsiatky.
Zo stránok cítiť akúsi nostalgiu. Chýba
ti niečo?
Áno, divokosť. Za všetko, čo sme dostali, sme stratili
niečo základné v našich moderných životoch. S tým sa pokúšam znovu
spojiť, keď som medzi neskrotenou prírodou, preč od všetkých tých vecí, čo ma
otravujú – reklama, mafiánske banky, politika, korporácie, propaganda a manipulácia,
nechutne upravené jedlo, bohatnutie, naháňanie sa za vlastným egom... Som za
divokosť v mojom živote, vo všetkých jej formách a podobách. Nielen
otvorené priestranstvo, ale za akékoľvek miesto, kde ľudia nie sú len slepými
konzumentmi uväznenými v Matrixe – všade tam, kde sa život zdá byť viac
priamy a úprimný, ľudskejší. Aj preto som sa nedávno presťahoval s mojou
ženou na západné pobrežie Írska a aj preto mnoho z toho, čo píšem je obranou ľudskosti.
Náboženstvo ako také tiež zaujalo veľkú
rolu v knihe. Objavuje sa v tvojom živote niečo nevyriešené, čo sa týka
tejto otázky?
Vyrastal som v Severnom Írsku počas nie príliš
zhovievavej doby, tzv. Troubles (60te až 90te roky; pozn. redak.) Náboženstvo v týchto
končinách je obyčajne veľmi fundamentalistické – najhorší druh, aký môže byť.
Preto som mal tendenciu nemať rád organizované náboženstvá, zvlášť tie fundamentalistické.
Niekedy fungujú na princípe ovládania ľudí, alebo sú plné korupcie. Často sa
dokonca zo zreteľa stráca aj tá základná myšlienka, pre ktorú vznikli. Napriek
tomu som duchovná (spirituálna) osoba. Mnoho aspektov náboženstva, tie
nedogmatické „iskry“, majú hodnotu. Zen Budhizmus. Kvakeri (Spoločnosť
priateľov, protestantská sekta; pozn. redak.). Odbojný Ježiš. Určite je tu omnoho
viac, než len naše odôvodnené myšlienky. Myslím, že ja sám som agnostik s otvorenou
a prijímajúcou mysľou, ktorý rád všetko spochybňuje.
V poslednej dobe ma celkom vyviedlo z miery vzrastanie
istej formy fundamentalistického Ateizmu, ktorá je vedená fanatickou vierou v materializmus
a scientizmus – uctievanie vedy. Lepšie povedané, čo sa tvári ako veda.
Táto nová viera oživuje falošnú dichotómiu medzi náboženstvom a vedou a zdá
sa, že najviac je ovplyvňovaná americkou kultúrou a peniazmi.
Vedu sledujem celý môj život, dobre poznám jej
históriu a filozofiu, mám rád metódy, ktoré využíva, jej geekovskú
náturu a skúmam metafyzické dimenzie života. Neexistuje žiadny nesúlad medzi náboženstvom
a vedou. Popravde, sú výrazom tej istej veci. Tí ateisti, ktorí napádajú
náboženstvo, vlastne ani nevedia, proti čomu protestujú. Zdá sa, že sa mýlia aj
v tom, čo skutočná veda je. Tento druh Ateizmu sa stal náboženstvom samým
pre seba, čo ma celkom zarmucuje. Zvlášť teraz, keď zo všetkého najpotrebnejšie
je vzkriesenie ozajstných, pochybujúcich otvorených hláv vedy a ozajstné,
pochybujúce a otvorené duše náboženstva. Najlepšie by bolo, keby sme sa
zriekli tých veľkých začiatočných písmen – Ateizmus, Budhizmus, Kapitalizmus,
Anarchizmus... Na čom skutočne záleží je duch, nie tá nezdolná identita viery,
ktorá okolo seba nazhromažďuje balast.
Nakoniec by ma zaujímalo, čo pre teba
znamená sloboda?
Sloboda je zhoda (viď vyššie).
Krásne ďakujem Colovi. A pre tých, ktorí nečítali jeho knihu(y)... nastal ten správny čas, aj na BD.
Lena Donan
Foto: colbuchanan.com
