Nebudem hovoriť "pardon, že píšem", keď mi ruka sama od seba blúdi po papieri. Píšem, lebo to ide, nie aby to išlo. Ale niekedy aj tak. A vtedy išlo haiku k duhu. Na kolene vo vlaku.
Zradila
sa ona,
cvrlikala
sama i
vedela
čo vie.
***
Okná do
duše,
spieva
samo nebo na
semeništi
sna.
***
Skákal
um doma,
odišiel
von spievať
zbohatli
všetci.
***
Teplo
stúpa von,
rozum
býva v lese.
Idem si
poň ta...
Foto: elpueblo.org
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára