6/09/2014

La životná fiesta

Nebudem hovoriť "pardon, že píšem", keď mi ruka sama od seba blúdi po papieri. Píšem, lebo to ide, nie aby to išlo. Ale niekedy aj tak. A vtedy išlo haiku k duhu. Na kolene vo vlaku. 



Zradila sa ona,
cvrlikala sama i
vedela čo vie.

***

Okná do duše,
spieva samo nebo na
semeništi sna.

***

Skákal um doma,
odišiel von spievať
zbohatli všetci.

***

Teplo stúpa von,
rozum býva v lese.
Idem si poň ta... 

Foto: elpueblo.org

Žiadne komentáre: