9/30/2012

Aplikácia podnetov kyberkultúry v každodennosti


Statusom informačno-komunikačných technológií (ICT), to znamená nástrojmi kyberkultúry, sa zaoberalo mnoho štúdií. V tomto zamyslení sú kľúčové tieto otázky: Akú dôležitú úlohu zohrávajú v spoločnosti? Mali by nielen rodičia ovládať mediálnu gramotnosť? Sme pripravení na ešte dokonalejšie mediálne výzvy?

ICT naštrbujú postoje voči skutočnosti, odvádzajú od reality, aj keď paradoxne proklamujú, že nás spájajú s ostatkom sveta. Opak tvrdí teória zrkadlového odrazu, hovoriaca  o médiách ako o zrkadle sociálnej reality a relatívne nezávislých aktéroch v procese reprodukovania spoločnosti (Kouřil, 2003, s. 145). Lenže skutočnosť nikdy nie sú len fakty, udalosti, ako to neraz médiá prezentujú, keďže sú skôr producentmi, ako reflektantmi (2003, s. 146), ale za faktami sa skrývajú kontexty a súvislosti, ktoré mediálne negramotným unikajú. Dalo by sa povedať, že sa nenápadnou formou snažia formovať na svoj obraz a realitu potláčať, neraz aj redukovať, a tým samotného recipienta postupne otupovať v jeho vedomosti. Preto sa médiá dotýkajú nielen integrity človeka, ale vchádzajú aj do akejkoľvek vzťahovej kontinuity v širokom, ale aj úzkom ponímaní. 

Dnes už  možno bez pátosu považovať väčšinu klasických recipientov za faktických konzumentov mediálneho obsahu, aj keď sa tvorí akési „underground“ prostredie, ktoré sa tomuto snaží vyhnúť viacerými spôsobmi: ignorovaním, v čom strádať konštruktivitu, protestovaním a kritickými rozpravami o mediálnych obsahoch. Z konzumentstva vyplýva silný účinok na toto publikum. Noam Chomsky v interview k Manufacturing consent hovorí len o 20 percentách zaangažovaných na takej úrovni, aby sa aj rozhodovali (Chomsky, 1992). Toto číslo nie je priaznivé v nijakom hodnotení, ani sumarizácii. Z toho vychádza veľká potreba reflexie, vychádzajúcej nielen z aplikácie interpretačných schopností, ale aj samotnej mediálnej gramotnosti. Tá však v krátkych intervaloch vyžaduje nadstavbu -„upgrade“- už naučeného, pretože neustále pribúdajú ďalšie formy ICT. To nie sú pesimistické správy, vzdelávanie by v ideálnom prípade malo kontinuálne pokračovať celý život, a vieme, že technologické novinky nezvyknú byť vo svojej podstate dobré alebo zlé. Svoju validitu získavajú až používaním. Treba však vyvážiť pozitíva negatívami, neprispôsobovať sa im, aj keď sme na to náchylní, ale využívať získanú globálnu blízkosť, aby ona nepohltila nás.

 Zdroje: 
Média a realita : Sborník prací Katedry mediálních studií a žurnalistiky FSS MU Brno

Žiadne komentáre: