Statusom
informačno-komunikačných technológií (ICT), to znamená nástrojmi kyberkultúry, sa
zaoberalo mnoho štúdií. V tomto zamyslení sú kľúčové tieto otázky: Akú
dôležitú úlohu zohrávajú v spoločnosti? Mali by nielen rodičia ovládať
mediálnu gramotnosť? Sme pripravení na ešte dokonalejšie mediálne výzvy?
ICT
naštrbujú postoje voči skutočnosti, odvádzajú od reality, aj keď paradoxne
proklamujú, že nás spájajú s ostatkom sveta. Opak tvrdí teória zrkadlového
odrazu, hovoriaca o médiách ako o zrkadle
sociálnej reality a relatívne nezávislých aktéroch v procese reprodukovania
spoločnosti (Kouřil, 2003, s. 145). Lenže skutočnosť nikdy nie sú len fakty,
udalosti, ako to neraz médiá prezentujú, keďže sú skôr producentmi, ako
reflektantmi (2003, s. 146), ale za faktami sa skrývajú kontexty
a súvislosti, ktoré mediálne negramotným unikajú. Dalo by sa povedať, že
sa nenápadnou formou snažia formovať na svoj obraz a realitu potláčať,
neraz aj redukovať, a tým samotného recipienta postupne otupovať
v jeho vedomosti. Preto sa médiá dotýkajú nielen integrity človeka, ale
vchádzajú aj do akejkoľvek vzťahovej kontinuity v širokom, ale aj úzkom
ponímaní.
Dnes už možno bez pátosu považovať
väčšinu klasických recipientov za faktických konzumentov mediálneho obsahu, aj
keď sa tvorí akési „underground“ prostredie, ktoré sa tomuto snaží vyhnúť
viacerými spôsobmi: ignorovaním, v čom strádať konštruktivitu,
protestovaním a kritickými rozpravami o mediálnych obsahoch. Z konzumentstva
vyplýva silný účinok na toto publikum. Noam Chomsky v interview k Manufacturing consent hovorí len
o 20 percentách zaangažovaných na takej úrovni, aby sa aj rozhodovali (Chomsky,
1992). Toto číslo nie je priaznivé v nijakom hodnotení, ani sumarizácii.
Z toho vychádza veľká potreba
reflexie, vychádzajúcej nielen z aplikácie interpretačných schopností, ale
aj samotnej mediálnej gramotnosti. Tá však v krátkych intervaloch vyžaduje
nadstavbu -„upgrade“- už naučeného, pretože neustále pribúdajú ďalšie formy
ICT. To nie sú pesimistické správy, vzdelávanie by v ideálnom prípade malo
kontinuálne pokračovať celý život, a vieme, že technologické novinky nezvyknú
byť vo svojej podstate dobré alebo zlé. Svoju validitu získavajú až používaním.
Treba však vyvážiť pozitíva negatívami, neprispôsobovať sa im, aj keď sme
na to náchylní, ale využívať získanú globálnu blízkosť, aby ona nepohltila nás.
Zdroje:
Média
a realita : Sborník prací Katedry mediálních studií a žurnalistiky
FSS MU Brno
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára