Pohľad na (ARC)_Danielle Trussoni: Angelopolis (2)

{Ikar <> 2013 <> 256 s. <> prekl. Martin Štulrajter}

Sladké hlasy, vábne mámenie osobnosti, jasu a nadprirodzena. Kto ich vidí, ten s nimi buď bojuje, alebo už to má pomaly za sebou. Evangeline sa dávnym pričinením tiež ocitla na nepriateľskej línií v pozícii anjela. Ako potomok dávnych bojovníkov proti jej rase to bola rana pod pás. Po tom zlomovom okamihu sa stratila z dohľadu nielen angelológov, ale aj Verlainovho. Z ich nežného hrkútania síce ostali len otázniky, ale aspoň dopomohli Verlainovi k nájdeniu svojho skutočného poslania ako lovca... anjelov.

Vo sférach od Prepeklia až po Zradu sa vinie pokračovanie, nie úplné ukončenie, veľmi vydarenej knihy o zákulisných bojoch medzi anjelskými bytosťami, ktorých kontrola nad svetom je na vzostupe a frakciou angelologickej spoločnosti – lovcami. Tieto boje sa celkom výhradne odohrávajú v Európe, najmä v Paríži, kde sa medzičasom (desať rokov po prvej knihe) anjeli prestali tak urputne schovávať a v Bulharsku, starom dobrom väzení Strážcov. To dáva tušiť ich vzrastajúcu moc a vôľu preukázať silu viac explicitne, ako kedysi.   

*****

Odkedy Verlaine naposledy videl Evangelinu vzniesť sa z brooklynského mosta, uplynulo vyše desať rokov. Jej krídla boli preňho symbolom zrady, ktorá ho stále máta. Stal sa z neho elitný lovec anjelov Angelologickej spoločnosti a cieľavedome a s oddanosťou sa venuje svojmu poslaniu pochytať, uväzniť a zlikvidovať Evangelinin druh.

Keď sa však Evangelina pred ním znenazdajky zjaví na tlmene osvetlenej parížskej ulici, Verlaine si uvedomí, že je svojou podstatou celkom iná ako ostatné bytosti, čo tak neľútostne prenasledoval. Vír pochybností a zmätku ešte zosilnie, keď mu ju spred nosa unesie anjel, už vyše storočia patriaci medzi Spoločnosťou najhľadanejšie bytosti. Nasledujúca naháňačka zavedie Verlaina a ďalších angelológov spod tieňov Eiffelovej veže cez cárske paláce v Sankt Peterburgu až hlboko do sibírskych gubernií a k brehom Čierneho mora. Čaká tam na nich pravda o Evangelininom pôvode – a sily, ktoré ich môžu priviesť k víťazstvu, alebo záhube.

*****

Postavy sa zmenili, hoc niektoré ostali na mieste. Za celkom zaujímavý charakter, niežeby bola vzorom cnosti, považujem emimku Eno, „nebála sa, trúfalo čierne krídla otŕčala angelológom“, ktorá pracuje pre potomkov Grigoriovcov ako lovkyňa s celkom vražednými sklonmi. Skrátka, v tom, čo robí, je mimoriadne zručná, pričom jej ďalším cieľom sa stala, doteraz mierumilovná, „hybridná“ Evangeline.

„Dospel k záveru, že je najškaredšou ženou grigoriovského

rodu, aká sa kedy narodila.“

Prekliatie a či dar, tento lov priviedol dávnych priateľov dohromady. Nie nadlho, aj keď toto stretnutie uvedie do pohybu mnoho ďalších akcií, ľudí a starých, no dobre ukrytých skutočností. Je to stretnutie mnohých tvárí. Zvýrazňuje paradox, antagonizmus, ktorý vyplýva z ich postavenia anjela a lovca. Je to ako keď sa Rómeo a Júlia snažili uzmieriť neuzmieriteľné, pričom na obzore bolo východisko – smrť. Ale napriek tomu sa hrajú s nebeskými silami.

Ani v tomto prípade nenechala Trussoni nič na náhodu. Ponúkla dva pohľady, konštruktívne a účelne:  ľudský a anjelský. Na pochopenie akurátne. Ani na nedostatok hádaniek a teórií sa nemožno sťažovať. Ba ich je tak veľa, že sa v tom radno aj stratiť, alebo dokonca aj začať spochybňovať logiku, postupnosť a príbehovú uveriteľnosť. Prekombinované, to je to správne slovo. Potom si cestičku do príbehu našla história, bez tej to nejde, umenie, Romanovovci a Rusko. To hovorí za všetko. K avizovanej histórii človeka a ľudstva sa však tentoraz  nedostávame priamo, ale väčšinou len cez spomienky.

„Na Rusov je spoľahnutie, že budú mať gulag aj pre anjelov.“

Hľadá sa Evangeline, hľadá sa lýra, hľadá sa významný člen Angelologickej akadémie. Vskutku, stále sa niekto hľadá. A keď sa nájde, tak vyvstáva otázka za otázkou. Nič akoby nebolo náhodné (označenie stavu,

nie viery v to), špekulácia sa stala druhým menom čitateľa – aj mňa. Táto časť mi práve v tomto pripomenula Browna, ktorý chcel za každú cenu niečo sofistikované, ale pomedzi to  zabudol, že táto sofistikovanosť stráca lesk, ak sa istými zložkami mrhá, čo mohol spôsobiť aj ten „zrezaný“ koniec (či to bolo len zdanie?). Čo sa tu však celkom pekne vyníma je čiastková psychologizácia postáv, pekne nadväzujúca už na prvý Trussoniovej počin. Kvitovať možno tiež odkazy na činnosť New-age spoločnosti, veľmi humánne roztrúsené po celej ploche...

Na margo prekladu by som sa vyjadrila asi takto: Ani by nevadilo, že niektoré detaily sú iné ako v českej verzii (Rozália – Růžena - Rose), ale čo mi skutočne prekáža je ten čisto profánny jazyk slovenského prekladateľa, ktorý sa míľovými krokmi vzďaľuje od „dobového“ prekladu Jany Šťastnej. Postráda ezoterické tajomno. Napríklad taký „solárny plexus“ ma sem-tam rozosmial. Znie to vtipne, hoci to na vtipnosť ani neašpiruje. Alebo keď je niekto bledý ako mäso stečené z krvi. Zaujímavý zvrat. Správny, ale predsa pôsobí ako päsť na oko. A či zviesť elektrický výboj...

„Vytvorili sme Petriho misku a z tejto biologickej kultúry vypestujeme nový svet, ktorý nahradí takzvanú ľudskú civilizáciu.“

Sú dva typy pokračovaní. Tie, ktoré prevyšujú svojho predchodcu a tie, čo sa šplhajú, doťahujú, ale stále tomu niečo chýba.  V tomto smere sa Angelopolis neúnavne šplhá. Nehádžem však pomyselnú flintu nikde ďalej a do žita určite nie, pretože má svoje kvality, pre ktoré sa ho oplatí čítať aj dvakrát. Už len pre to skvelé vysvetlenie, prečo sa z obyčajnej Evangeline stala anjelská Evangeline. Semiačko rastie...

Lena Donan

Za recenzný výtlačok ďakujem BUXu. 

Foto: goodreads.com; tumblr.com

Pohľad na (R)_Danielle Trussoni: Angelologie (1)

{Knižní klub <–> 2010 <–> 424 s. <–> prekl. Jana Šťastná}

Donedávna som bola presvedčená o tom, že po upíroch a vlkodlakoch si s anjelskými bytosťami nebudem robiť ťažkú hlavu ani natoľko, aby som o nich čítala. Nerátala som však s tým, že by ma vydanie druhej časti v slovenskom znení zlomilo. Čo sa napokon stalo a ja som bola „nútená“ sa poobzerať po prvej časti. A to nehovorím, že by som svoje svojvoľné seba-donútenie ľutovala...

*****

Mladá jeptiška Evangeline žije tichým řádovým životem, dokud nedostane dopis s podivnou žádostí. Kdosi pátrá po šedesát let staré korespondenci mezi matkou představenou a slavnou mecenáškou Rockefellerovou. Ukáže se, že za druhé světové války podporovala skupinu angelologů - sdružení, které se snaží zničit vlivnou síť zlých, zákeřných Nefilim, potomků andělů a lidí. Mezi angelology patřili i rodiče Evangeline a je teď na ní, aby se postavila zločinným Nefilim a odhalila pravdu o šokující minulosti své rodiny...

*****

Keďže som si anotáciu prečítala skôr len preto, aby som ju prečítala, ušiel mi dokonca aj fakt, že príbeh je (aspoň spočiatku) silne spätý s rehoľným svetom. Keď už som sa však podujala na túto cestu, nemohlo ma zastaviť ani to. Ranné modlitby, doobedňajšie adorácie, večerné omše... Práve toto prostredie je však predurčené na to, aby sa stalo dejiskom čohokoľvek anjelského. A napriek tomu sa prekvapeniu nevyhneme. S obyvateľkou Evangelinou to bola už len otázka času. Potom sa k všeobecnému nesúhlasu za kláštornými múrmi objavuje Verlaine, ktorý pracuje pre zdevastovanú  bytosť Percivala Grigoriho. Pre jedného možnosť vyšvihnúť sa vyššie nielen peňažne, ale aj v odborných kruhoch a pre druhého šanca získať späť stratenú vitalitu, čo sa neskôr ukáže ako celkom kľúčový smer. Nerovnocenné partnerstvo s nádychom hierarchických rozdielov, ale kto by sa staral? Naoko dostal každý, čo chcel. Kým sa Verlaine nestal nepohodlným.

„...poslušnosť nad vieru,

učenie nad tvorivosť,

zdržanlivosť nad citmi...“

A keď sa niekto stane persónou non-grata, zákonite sa rozbieha proces, ktorý vyúsťuje v krvavé kúpele, dávne hriechy, tajomno a náležité rozuzlenie s ešte väčším háčikom. Všetko sú to prvky veľmi žiaduce v thrillery s (ne)nútenými konšpiračnými prvkami. V momente, keď sa tieto zmiešajú s nadprirodzenými bytosťami – Nefilim, Anakim, Giborim, Strážci a s rôznymi inými úrovňami anjelov – je to buď látka hodná zabalenia s mašličkou, alebo totálneho nepochopenia. Plus niečo medzi tým.

Keďže prítomnosť knihy, rok 1999, je už len akýmsi vyústením dávnych činov angelologickej spoločnosti, v jej záujme sa prelínala s minulosťou, ktorá tak vierolomne dokáže zasahovať do nevídanej budúcnosti. Kľúčovú úlohu teda v minulosti zohráva starokontinentálna spoločnosť, ktorej členkami sú aj dve rivalky: Gabrielle a Celestine. Operuje v čase, keď sa Európa zmieta vo vojnových pazúroch. Najlepší čas na vyniknutie osobností a neľahké infiltrácie. Ako inak, medzi už infiltrovaných. Preto je namieste očakávať boje, slzy, obety, ale aj silu a um.

„Anjeli sú chladné, vypočítavé tvory... skrátka a jednoducho, vedieme vojnu.“

Dobrým zdrojom poznania sa stali odlišné pohľady na tie isté udalosti. Nielen, že človek o nich získal väčší prehľad, informácie, ale nemal nutkanie byť stotožnený a uveriť len niekomu. To značí, že nie nutne sa pravda nachádzala len v jedných ústach. Darmo, skutočnosť vidí každý tú istú, ale výklad, to už je iná vec. Keď už sa spomínajú perspektívy nazerania, tie sa ťahali niekedy aj cez mnoho vysvetľujúcich strán, čo je nikomu na príťaž a niekomu, naopak, na  nevýslovnú radosť.

V tomto prípade som bola uhranutá prekladom. Držal si nádych mystična, osviežujúcej stariny a dobovosti. Nech je ako chce, k anjelom modernosť nepasuje a aj vďaka výberu slovného fondu zručnej prekladateľky, sa možno lepšie ponoriť do zákutí Trussoniovej podania. V ňom anjeli nielenže žijú, ale aj bojujú a obsadzujú len tie najvychytenejšie miesta v spoločnosti. To oni sú spoločnosť!

Akokoľvek sa na to pozerám, rozvrhnutie a pisateľský štýl svedčia o celkom inteligentnej osobe spisovateľky, ktorá umne a logicky presvedčivo zaobalila svoj svet. Aj  preto mi nerobilo problém na chvíľu sa tváriť, že to tak môže byť. Semiačko je zasadené...

„Akonáhle pripustíš, že existujú, zistíš, že sú všade.“

Lena Donan

Foto: knihy.heureka.cz; pursuitist.com

Ruthanne Reid: "Harry je dôkazom toho, že my všetci môžeme prekročiť seba..."

Pred istým časom  som uverejnila svoj prvý rozhovor s Colom Buchananom o jeho tvorbe, ale predovšetkým o knihe Farlander. Keďže sa mi tradícia interview zdala byť nielen vhodným a spestrujúcim prvkom na blogu, ale aj katalyzátorom pre iných čitateľov, začala som uvažovať nad ďalšou osobou, ktorá by mohla nasledovať v tomto kole.  Potom prišla kniha The Sundered a ja som zrazu mala tú pravú adeptku. A po komunikácií s ňom som sa v tomto názore utvrdila. 

O  R U T H A N N E *

Ruthanne Redi žije v Seattle a priestor vyplnený písaním zdieľa s manželom a dvomi mačkami. Často ju možno nájsť v kaviarni u Grumpy D´s  alebo v kostole. Jej prvým románom je práve The Sundered.

*****

>>>O S O B N É<<<

Kedy si sa rozhodla, že je pre teba písanie to pravé orechové? Vždy som milovala písanie, ale popravde som si neuvedomovala, že to mám dovolené. Viem ako hlúpo to znie, ale bola som vychovávaná byť „zodpovednou“, a tak som sa skrátka domnievala, že živobytie formou kreativity jednoducho nie je akceptovateľnou voľbou.  Potom som sa vydala za skvelého muža Duaneho, ktorý toto všetko zmenil. V tom čase, keď som nemala žiadnu vieru vo svoje schopnosti vytvoriť svety, on čítal moje nezrelé pokusy a dodával mi odvahu. Živil moje nádeje a sny, nútil ma pokračovať, aj keď to nevyzeralo veľmi nádejne. Moja kniha je tu len vďaka jeho odhodlanosti podporiť ma, preto je venovaná jemu. Teraz keď píšem si neviem predstaviť nič iné, čo by som mohla robiť

Predstav sa tak, aby ťa to vystihovalo a bolo to možno aj niečo nezvyčajné. Som typ takej tej čudnej osoby, čo si nakoniec dosť užívam. Napríklad som vyštudovala klasickú hudbu, ale milujem indie rock. Hoci som zbláznená do indie, nedokážem zo seba nič také sama vyprodukovať, nuž, možno aj preto, že zvyknem chodiť skôr na operu.  Alebo nevidím nič kontraproduktívne medzi tým, že milujem Harryho Pottera, science-fiction a každý fantasy svet, ktorý sa mi dostane do rúk a tým, že som kresťanka, milujúca Ježiša. Ľuďom v kostole a tým vo fandomoch  sa to zdá čudné. Tiež som napríklad nevedela variť do 32 rokov, ale napriek tomu som sa stala jednou z tých, ktorá mení zabehané, písané recepty. Tiež nemôžem mať deti, ale to je v poriadku. 

Čo o tebe hovoria tvoji známy? To, že som dríč, ale aj to, že je ťažké ma „prečítať“. Očividne je pre ostatných ťažké zistiť, ako sa v skutočnosti cítim. Naozaj netuším prečo! 

Keď nepíšeš, čo robíš? Respektíve, čím sa živíš? Navrhujem webové stránky. Je to neuveriteľná zábava, hoci práve teraz pracujem na ukončení tejto práce, aby som sa mohla bez prekážok sústrediť na písanie.

>>>K N I H A<<< 

The Sundered je o svete, kde sú dve rasy: slúžiaci a podmaňujúci. Z čoho vychádzaš?  Ľudia, ktorí prežili koniec sveta sú zúfalí a boja sa. Tí, ktorí sú zúfalí urobia čokoľvek, aby ďalej prežili. „The Sundered Ones“, Oddelení sa, na druhej strane, nikdy nestretli s podvodmi. Ich zjednotená myseľ nebola schopná porozumieť tomu, že ľudia nášho druhu by mohli myslieť na diametrálne odlišné veci, takže boli enormne prekvapení, keď sa z ich slobodnej rasy stali otroci. Je to smutné, že sa mierumilovný národ naučil takýmto spôsobom o ľstiach.

Ľudská rasa je vlastne často predpojatá voči tým, ktorí sú od nej odlišní, až kým sa im nepodarí túto odlišnosť rozbiť a začleniť ich do svojej rovnakosti.

Hoci je príbeh písaný prostredníctvom Harryho pohľadu, Aakesh sa zdá byť podmanivý tou svojou vyhýbavosťou, tajomnosťou. Kde si sa inšpirovala k jeho charakteru? To je ťažké povedať, pretože celý príbeh – svet, postavy, všetko – sa zrodilo vo sne. Aakesh je jeden z tých charakterov, ktorí sa kompletne zrodili v mojej hlave, hoci som nemala poňatia o tom, aký brilantný vo svojej podstate bol. Keď mi to došlo, bola som dosť vydesená, aby som sa ho vôbec zhostila. Je totiž omnoho inteligentnejší, než v čo

fanart by Taylor Caro

ja kedy môžem dúfať.

Keď už ide o Harryho, čo pre teba znamená? Ver, alebo nie, nádej. Harry rástol počas celého príbehu, učil sa, pomaly prekonával predsudky, ktoré mu boli vtĺkané od detstva do hlavy. On je dôkazom toho, že my všetci môžeme prekročiť seba, kým budeme mať po boku toho svojho nezaujatého „sprievodcu“. Aj keby sme nakoniec nikdy nedosiahli perfektnosť, vôľa rásť stojí za tú cestu.

  

Niektorí čitatelia sa sťažujú na nedostatočne vykreslené prostredie. Čím myslíš, že to je a ako by si obhájila tvoj zámer? Myslím, že je v tom kúska nepochopenia. Iste je to zapríčinené limitmi ich-rozprávania. Harry vedel, čo vedel a videl, čo videl. Jeho chápanie toho, ako svet funguje je skrátka jeho chápanie. Skok von na veci, o ktorých netušil ani ako pracujú, by akosi zlomil ten prirodzený tok. Tiež by to ukrojilo z efektu, ktorý som chcela dosiahnuť. Viem, že som riskovala práve to nepochopenie, ale možnosť ostať verná celému textu za to stála. V skutočnosti výber Harryho bol riskantný ťah, nepochybne, ale takto sa má vec... Aakesh si ho vybral z určitého dôvodu a časťou toho dôvodu bol aj obmedzený Harryho obzor.

Svet Oddelených  je o priateľstvách, sebaurčení, o vodcovstve a jeho podobách, o slabosti. Naostatok, v príbehu sú to ľudia, ktorí sú celý čas tí hajzlíci (až na výnimky), nie Podmanení. Čo to s nimi (nami) vôbec je, že sú (sme) takí? Pokojne aplikuj na seba. Precestovala som celý svet, od slumov až po paláce. Žila som na mnohých miestach, mám obrovskú sieť rodiny a priateľov takmer všade. Popri tom som vypozorovala, že existujú aj úžasní ľudia, aj otrasní vo všetkých možných odtienkoch. Oboje je možné zároveň, ale nikdy nie sú len takí, alebo len onakí. Úprimne verím, že sa navzájom vyvažujú. Aj preto vzdelanie, bohatstvo, zdravie a príležitosť nikdy úplne nepremôžu chamtivosť, hanebnosť, tyraniu. Vezieme si tieto nedobroty v sebe a vždy budú tráviť to dobré, čo vykonáme. Dobrá správa je, že ak budeme k sebe úprimní a priznáme si to, budeme bližšie k prekonaniu tohto nedostatku a nakoniec zmiernime škody napáchané našou povýšenosťou. 

>>>O S T A T N É<<<

Aký máš názor na manipuláciu – v ľudskej rovine a v mocenskej rovine? Verím tomu, že manipulácia je tu prítomná neustále a tiež tomu, že niečo také ako „objektívne“ referovanie, učenie, či čokoľvek iné neexistuje – nie je to však nevyhnutne zlé. Sú prípady, keď je potrebné a dôležité presvedčiť ľudí, aby videli veci z odlišnej perspektívy. Aj niečo také jednoduché, ako predostieranie hladných tváričiek hladujúcich detí je spôsob manipulácie, ale potrebná, pretože bez emočného dopadu by sa väčšina ľudí nestarala o to tieto deti (zvieratá, čokoľvek...) ani v najmenšom. Zneužívanie manipulácie je niečo iné. Napríklad, keď sa niekedy potrebným emočným „vydieraním“, chcú dosiahnuť úplne iné ciele, ako sú priznávané oficiálne.

Aký je tvoj vzťah s tým dnešným svetom? Občas napätý. Milujem svet ako planétu a milujem jej obyvateľov, ale tí (mňa nevynímajúc) sa zvyknú rozhodovať dosť biedne, čo v konečnom dôsledku nepríjemne ovplyvňuje svet a okolie. Preto budem vždy bojovať za nádej pre tých, ktorí sú okolo mňa.

Kedy chystáš niečo ďalšie – knižné? Dúfam, že už koncom tohto roka, možno až niekedy v roku 2014. Ďalšia kniha, Notte, je písaná vo svete Podmanených „The Sundered“, pričom sa odohráva ďaleko v budúcnosti, vysvetľujúc, ako sa udalosti z prvej knihy vyvinuli.

Obľúbená kniha – spisovateľ – niekto, ku komu sa obraciaš. Táto odpoveď ma roztrhá! Mám rada Tolkiena a vždy budem, pretože jeho úžasná schopnosť rozprávať ma priviedla k písaniu. Tiež zbožňujem Rothfussa a jeho Meno vetra, kde skvelo predviedol porozumenie a svoj pohľad na to, ako sa mytológia vyvíjala. Momentálne ma dostala séria o Jane Yellowrock od Faith Hunter, ktorá je jednou z tých vzácnych ťažkotonážnych urban-fantasy, ktoré sa sústreďujú na dej a vývoj postáv viac než na sex.

Foto: goodreads.com; ruthannereid.com

(RC) Cheryl Streyedová: Divočina - Skutočný príbeh o hľadaní samej seba alebo návod, ako to nerobiť

Zobrať knihu, alebo nechať tak? Táto otázka mi dlho mysľou nekrižovala z jednoduchého dôvodu. Veľmi mi pripomínala príbeh o dlhom putovaní z pera Sary Sheridan, ktorú som si nebojácne, postupne zamilovala. Lenže po prvých stranách Divočiny prišla sprcha, a to dosť ľadová. Moje očakávania sa zrúcali a neostal kameň na kameni.

O hľadaní samej seba. Filozoficky znejúci podnadpis celkom očakávanej knihy zaujme. Kto sa dnes nehľadá, nenachádza a nesmeruje k objaveniu? Len tí, čo už tak dávno spravili - Víťazi. Preto sa zdalo rozumným pozrieť sa na zúbok niekomu, kto tú cestu absolvuje a aj na to, ako ju nakoniec zvládol. V žiadnom prípade nepreceňujem v živote racionalitu, ale Cheryl dala „tomu logikovi“ na sebaobjavnej ceste zabrať. Z jej konania sa mi ešte teraz kolieska otáčajú dozadu a nie dopredu.

*****

Pozoruhodne úprimný skutočný príbeh o putovaní dlhom 1 770 kilometrov, ktoré zachránilo mladú ženu pred katastrofou a postavilo ju na nohy.
V dvadsiatich dvoch rokoch si Cheryl Strayedová myslela, že prišla o všetko. Po matkinej smrti sa rodina rozpŕchla a krátko nato jej skrachovalo manželstvo. O štyri roky, keď už nemala čo stratiť, urobila to najimpulzívnejšie rozhodnutie svojho života: odhodlala sa prejsť vysokohorský chodník Pacific Crest Trail od Mohavskej púšte cez celú Kaliforniu a Oregon až do štátu Washington, a to úplne sama. S diaľkovými túrami nemala nijakú skúsenosť a chodník bol iba „nejasnou exotickou myšlienkou plnou prísľubov“. No znamenal najmä prísľub, že znovu poskladá svoj rozsypaný život. 
Hrdinka sa nevyhne stretnutiu so štrkáčmi či s medveďmi, prekonáva úmorné horúčavy, rekordný sneh, no vníma krásu i osamelosť svojej túry. Napínavé rozprávanie okorenené humorom živo zachytáva strach i radosť mladej ženy tvrdohlavo si raziacej cestu k cieľu napriek mizivej šanci na úspech. Púť ju takmer doženie do šialenstva, ale napokon posilní a zocelí.

*****

Zvlášť pri jej motte – zlé zo seba dostať zlým, aby som mohla byť dobrá – ktoré je nadmieru uletené. Vo veku +/- 26 mohla dávno prísť na to, že klin sa klinom nevybíja, ale pribíja. No a keďže podobných, pre mňa zádrhových situácií, som po ceste stretávala často, bolo mi zaťažko vnímať ju ako osobu, ktorá potrebuje súcit. Len ak vymeraný fackou. Celkovo sa kvalita textu prepadávala práve na jej nelogickom, sebeckom, sebestrednom a hlúpom správaní, teda obsahu, aj keď to malo byť súčasťou cesty za vnútornou rovnováhou. Do toho sa priplichtila až patologická naviazanosť na matku, ktorej smrť bola vlastne katalyzátorom Strayedovej výčinov. Čím viac to však z jej riadkov vychádzalo, tým väčšmi mi to pripadalo len ako chabý pokus vyhovárať sa na svoje vlastné zlyhanie. Vlastne bolo veľkým omylom vydávať túto knihu za autobiografiu, aj keď ňou je. Keby ju označili za fikciu, skôr by som prežrela všetko to správanie, tú malichernosť... Niekedy som mala pocit, že by nevidela svetlo ani keby ho videla a to je celkom slušný paradox. No a vnímajte tú životnú drámu!

A po ceste možnovrah...

Miestami som sa však zabávala na tom, ako autorka podporuje tzv. mean world syndrom -  každý človek, ktorý jej pri stopovaní zastavil, bol možnovrah. Alebo bagatelizácia umelcov? Pokojne. Som experimentátorka, povedala som. Umelkyňa. Typ ženy, ktorá povie áno namiesto nie. Alebo porovnávať tehotenstvo s čerstvo vystrelenou guľkou do ženy, tiež zaujímavé. Ale najviac ma poznamenala táto veta: Absolovovala som interrupciu a naučila sa vyrobiť sušené tuniakové vločky a sušené morčacie mäso. A po tejto inšpirujúcej myšlienke zaznela perla, ktorá v skratke hovorí o tom, že Cheryl sa CHCE zmeniť, chce byť znovu silná, zodpovedná, etická, dobrá...

Svetlou správou je, že na ceste ozaj nebola sama. Na pacifickej hrebeňovke (ktorú jej osobnosť zahádzala kdesi do úzadia) stretala ľudí. Mlčanlivých, hodných za sexuálne objekty, nevrlých, podozrivých. Nadovšetko zaujímavých a to aj z toho dôvodu, že nepočuť ich myšlienkové pochody. Človek si užíva skrátka už len to, že sú a že sa objavia.

Finesa kontra maska

Cheryl nepíše zle, vlastne je štylisticky vybrúsená a slovnú zásobu má dosť značnú. Kedysi som si myslela, že mi to ku knihe stačí, lenže tak to nie je ani omylom. Postrádam skutočnú hĺbku a akúsi finesu, ktorá by držala všetky nedostatky pohromade a ktorá dáva šmrnc aj napriek všetkému. Dobrá finesa, nedobrá kniha by preto bola lepšou kombináciou. Nejaká „maska“, ktorá neublíži ani úprimnosti príbehu, len dokáže prebiť zmes viac ako protichodných pocitov u čitateľa. Na celkovom dojme sa istotne podieľal aj miestami „trhajúci“ preklad: Túru som sa rozhodla začať tam, kde som ju začala, lebo... Ale lepšie ako klincom do oka.

Nechať sa k stoličke priklincovať 380-stranovým príbehom nie je žiadna obeť pre človeka, ktorý takmer až žije príbehmi a nemá problém vidieť v dlhšom spracovaní niekedy spôsob ako „iskejpovať“. Lenže čítať toľkú odyseu za pokútnym šťastím, za zahmleným sebapoznaním, ktoré som nijak výrazne nepostrehla, v podaní ženy, ktorá takmer celý ten čas nedokázala presvedčiť o svojom konaní, je dosť aj na takéhoto lovca. Tak čo som vlastne očakávala od autobiografického románu? Autenticitu - OK, úprimnosť - OK a vcelku schopné pisateľské vyjadrenie – OK. Napriek tomu v nesprávnom pomere (aký je ten správny? keď na to prídem, napíšem), takže na mňa po prečítaní akurát tak zívala čierna prázdnota a pocity po pár dňoch ostali viac ako vlažné. Takto sa dá nájsť na ceste poznania... 

Za recenzný výtlačok vďačím BUXu.

Lena Donan

Foto: goodreads.com

Pohľad na (R)_Ruthanne Reid: The Sundered

Žiť na svete, kde aj voda je nepriateľská a naostatok i smrtiaca, je skľučujúca. Napriek tomu sa po nej ľudia plaviť musia, aspoň tí, ktorí hľadajú Nádej. Pre život a prežitie. Harry Iskinder a jeho

Cestovatelia sú jednými z nich. A možno jediní. Či nie?

Nezáleží na tom, či ste prekročili prah dospelosti, alebo sa ocitáte na pokraji mŕtvosti. Ani Harry nemal na výber, lebo on sám bol výber. Mladík, ktorý si musí budovať rešpekt pred celou bandou Cestovateľov a popri tom zistiť, či je schopný chytiť Oddelených - „the Sundered Ones“ – aby mu slúžili. Iskinder je predurčený veriť a stále hľadať Nádej, „Hope of Humanity“, niečo neurčité a mnohými spochybňované. Niektorí sa mu pre to vysmievajú, niektorí len krútia hlavami, ale on sám má mapu a má aj vieru, že nehostinnosť prostredia, ošarpanosť miest a umierajúca zem sa ešte dajú zachrániť. Nepočítal s tým, že cesta sa nečakane skomplikuje a že okrem nádeje musí objaviť aj seba a to, čo nie je také samozrejmé.

  *****

Harry Iskinder knows the rules. 
Don't touch the water, or it will pull you under. Conserve food, because there's no arable land. Use Sundered slaves gently, or they die too quickly to be worthwhile. 
With extinction on the horizon and a world lost to deadly flood, Harry searches for a cure: the Hope of Humanity, the mysterious artifact that gave humans control over the Sundered centuries ago. According to legend, the Hope can fix the planet. 

******

Súťaž_Poetika v poetike_Nezábudky v burine

Nie je to len beletria, čo nám dušu plní a ja dúfam, že sa medzi vami ocitajú a ocitnú ľudia, ktorí ocenia aj poéziu, pretože som sa rozhodla s plnou podporou Mariána Grupača - spisovateľa, poeta a zástupca šéfredaktora časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky - vyhlásiť do éteru recitál či súťaž, akokoľvek. Tým sa vlastne stal akýmsi garantom, ktorý prevzal spolurozhodovanie o kvalite, ale priniesol aj niečo navyše k pôvodne plánovanej cene pre "víťaza".  Tú do súťaže venovalo žilinské vydavateľstvo Artis Omnis. 

Trvanie súťaže: 5. 8. 2013 - 25. 8. 2013

PRAVIDLÁ SÚŤAŽE:

* Súťaž je určená pre Slovákov aj Čechov;

* jazyk súťaže - slovenčina, čeština;

* prebiehať bude od 5. augusta do 25. augusta 2013, pričom si vyhradzujem právo na prípadnú zmenu v trvaní súťaže; 

* do súťaže vstúpite vyplnením formulára, ale hlavne anonymnou autorskou básňou, ktorá ešte nebola publikovaná či uverejnená v inej súťaži;

* pomocné slová vo formulári nie sú podmienkou;

* rozsah práce je ľubovoľný od jednej strofy až po...;

* počet prác jedného autora: max. 5, jasne oddelených; 

* neskôr s Mariánom Grupačom vyberieme do užšieho kola bližšie nešpecifikovaný počet originálnych, vtipných, oslovujúcich básní a z nich vyberieme "víťazov" a ku ktorým sa aj vyjadríme; 

* keďže je to anonymná súťaž, vystupovať budete pod pseudonymom, aby sme zamedzili akejkoľvek manipulácii;

* vyhodnotenie stanovujem na max. 5 dní po skončení súťaže, pričom víťazov budem kontaktovať;

* otázky smerujte na mail: misseileenp@gmail.com. 

*****

Dúfam, že súťaž vás oslovila a nebojíte sa prostredníctvom nej vyjadriť seba - bez obáv a ostychu. Ak už pre nič iné, aspoň o podelenie sa so svojou vášňou a plodmi svojej poetickej duše. Na vaše príspevky sa neskutočne tešíme! A keďže moje úfanie je spojené s čo najvyšším počtom zapojení sa, prosím vás o zdieľanie v akejkoľvek forme. 

Cena A_udeľujem ja

Artis Omnis, 2013, 72 s.

Cena B_udeľuje Marián Grupač

uverejnenie v Dotykoch/OT

Formulár

Mnoho šťastia a nech vás Múza sprevádza!

                                                                 Lena Donan