Možno
nie na Slovensku, ale v susedných Čechách je Clive Cussler (*1931)
vychýrenou postavou, ktorá má za sebou celkovo veľmi plodné časy. Tento americký
spisovateľ dosiaľ (spolu)napísal výdatné množstvo dobrodružných, ale aj sci-fi
románov. Zaujímavosťou je, že niektoré sú inšpirované jeho životom námorníka
a archeológa. O takejto možnosti hovoríme aj v prípade Znovuzrození
Valhaly (ČR, 2004), kde sa už po 16 raz na výslnie dostáva neohrozený Pitt.
*Anotácia: Píše se červen 2003. Luxusní zábavní loď Emerald Dolphin se nachází uprostřed své panenské plavby, když ji zachvátí požár a plavidlo se potopí. Co je příčinou této pohromy? Proč selhala všechna poplachová zařízení? Jakou souvislost má tato tragédie s revolučně novými stroji, pohánějícími loď? Ředitel speciálních projektů agentury NUMA Dirk Pitt je urychleně povolán na místo neštěstí, aby pomohl zachránit cestující a vyšetřil příčinu neštěstí. Zatím nemá ani ponětí o celém řetězci událostí, které ho v krátké budoucnosti čekají. Dříve než uplyne několik málo týdnů, ocitne se Pitt tváří v tvář celé řadě nestvůr, jak lidských, tak mechanických, moderních, stejně jako starodávných. Vstoupí na území známé dosud pouze z legend. A na závěr toho všeho, vedle spousty životů ztracených i zachráněných, změní se navždy rovněž jeho vlastní život …
V tomto románu Znovuzrození Valhaly, plném jiskřivého napětí a úžasných akcí, dosáhl Cussler zatím vrcholu svého vypravěčského mistrovství. (gorila.sk)
******
A nie je to
prvýkrát, čo sa musí takmer obyčajný človek – z núdze hrdina - postarať
o to, aby sa svet krútil podľa zabehaných pravidiel. Pre lepší obraz
potenciálneho čitateľa, Dirk Pitt je osobnosť podobná takému Robertovi
Langdonovi, ktorému vdýchol život D. Brown, a ktorého obyčajnosť (sám Pitt
ju nie raz zdôrazňuje) priam drápe oči. Lenže práve to môže byť tým malým
ohníkom na veľmi dlhej zápalnej šnúre záujmu...
„Seveřané
dokázali žít naplno. Pracovali těžce, žili těžce a těžce i umírali.
Moře bylo jejich celým světem. Muž bez člunu byl pro ně muž v řetězech.“
Nejde však výlučne
o prítomnosť. Knihu otvoríme na stránke, ktorá hlási rok 1035
a opisuje pokusy o kolonizáciu Ameriky. Žeby sa niekto pomýlil? Vraj
existujú relevantné zmienky o tom, že v tomto období sa Vikingovia
naozaj nachádzali na území dnešnej Severnej
Ameriky a Cussler si nenechal ujsť príležitosť, aby nepošpekuloval
s ich (možno) existujúcim odkazom. To však nie je všetko. Neskôr sa na
obohatenie a či pomýlenie stretneme s rokom 1894, v ktorom sa
stane zdanlivo nesúvisiaca situácia. Prichádza rok 2003 a tu sa, ako inak,
objavuje Dirk.
Treba priznať, príbeh
sa začína vo veľkom štýle. Obrovská výletná loď sa za čudných okolností potápa
a široko-ďaleko niet nikoho, kto by tomuto nešťastiu zabránil. Aspoň
napohľad. Veľmi blízko sa totiž plaví Pitt s posádkou námorných
výskumníkov na štandardnom plavidle. Odvaha, um a aj kus šťastia dopomôžu
k tomu, aby sa na dne oceánu neocitla ďalšia loď duchov, lež samotný vrak.
Po urputnom boji začnú padať otázky. Ako mohli zlyhať systémy ešte aj záložných
systémov? Ako mohlo byť blokované aj to, čo by nemalo byť blokované? K tomu
sa pridala jedna a či dve podozrivé osoby a sabotáž je na streche. Aj
tu zasiahne udatný Pitt, vždy na správnom mieste, prekazí komplot,
zachráni krásnu ženu a všetci môžu byť šťastní. Omyl. Prvú salvu nasleduje
celá vlna nepríjemností, počnúc korporáciou, ktorá je spolu s ostatným
príbehom krásnou alegóriou na dnešné dianie.
„Tvář,
jakou může milovat jen jeho matka.“
V tomto prípade nejde
len o veľkolepú tému spracovanú nič nehovoriacim spôsobom. Cussler sa zdá
byť zručným pánom pera a dokáže opísať aj tie najzarytejšie termíny,
ktorých je po textovej ceste neúrekom. Tým pádom by od pána „terminologického“
človek hádam ani nečakal humor, ale aj to je len predsudok. Dávkuje ho
primeraným spôsobom, zrozumiteľne a čulo.
Ako bolo spomínané, pod
dobrodružným povrchom sa skrýva poznanie, že systém je ľahko napadnuteľný
machináciami zo strany korporácií a takzvaných filantropov. Preto možno
knihu označiť za nie úplne prvoplánovú a od braku má tiež hodné kusisko.
Dokonca ponecháva čitateľovi tú radosť, keď až postupným spôsobom odhaľuje,
o čo vlastne ide,
má z knihy nejaké dojmy, svoje konštrukty a nedostáva nič na
podnose. Musí sa však niekedy zmieriť s tým, že treba
dávať naozaj dobrý pozor na sled udalostí a celý príbeh, lebo je možné, že
by mu mohlo niečo podstatné ujsť. Týmto sa dosť líši od
odpočinkovej
literatúry, akou často tá dobrodružná býva.
„Jsme
uprostřed ekonomické války. Nepotřebujeme žádné generály nebo admirály ani
tanky, ponorky a nukleární bombardéry. K vítězství nám stačí jenom
nasytit věčnou, neukojitelnou žízeň široké veřejnosti po pohonných hmotách.“
Podtrhnuté
a podčiarknuté, v tejto knihe si človek nájde mnoho. Od avizovanej
dobrodružnosti, zdanlivej jednoduchosti, rozmanitých osôb, cez spletité osudy
lásky až po ukrutné prestrelky a boje. A určite ocení nadrámcový vklad
spisovateľa. Preto, kto sa nebojí načrieť do týchto tajov, dvere má otvorené.
Foto: bux.sk
goodreads.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára